Osoba, ktorú obdivujem
Na svete je množstvo ľudí. Niektorí sú zaznamenaní v kronike ľudstva, pretože urobili niečo, čo nás všetkých posunulo o krok dopredu. Ďalších poznajú vo všetkých kútoch sveta, lebo dostali Nobelovu cenu, alebo pri najhoršom vykradli nejakú banku.
No, sú tu aj takí, o ktorých málokto vie. Nepochybne, aj títo ľudia patria medzi významných a výnimočných, a to aj vďaka ich každodenným skutkom.
Viem o jednej žene, pre iných je možno úplne zabudnutá a nepodstatná, no v mojich očiach je to neoddeliteľná súčasť môjho života. Tak zázračným spôsobom je to moja mama. Mama, ktorá mi dala život. Mama, ktorá mi vie vždy pomôcť a podať pomocnú ruku. Mama, ktorá mi vždy poradí, ktorá ma pochopí, ktorá mi ukáže správny smer. Je to mama, ktorá mi je príkladom.
V dobe, ktorá na seba púta konzumným spôsobom života, zabúdaním, na ľudské hodnoty, presadzovaním vlastného egoizmu, žijem vďaka mojej mame. Pri pohľade na jej život, ktorý ani zďaleka nebol ľahký, ale naopak, bol plný prekážok a tŕnia, nachádzam silu a povzbudenie. Pretože ONA je liekom mojich bôľov. Cítim, že má na tejto zemi mimoriadne poslanie, vie o čo jej ide a kým chce byť. Je obetou rodiny. Aj napriek svojim každodenným povinnostiam nie je sebecká na lásku. Je ochotná rozdať sa celá, aby zachránila život svojich detí, niekedy mi pripomína pelikána, ktorý z lásky k svojim deťom roztrhol svoju hruď, len aby prežili. Vie byť starostlivá, autoritatívna, dokáže správne usmerňovať život rodiny, keď je to potrebné. Je to tichá chodiaca modlitba, z ktorej vyžaruje úžasný pokoj. V jej prítomnosti vládne ovzdušie lásky a živej nábožnosti k Bohu. Jej dlane sú otvorené pre každého, kto hladní a smädní po jej dobrote. Vždy vie vyjsť v ústrety, a nikdy nepozerá na čas. Je pracovitá, čestná, mlčandlivá ako bútľavá vŕba. Nereptá, aj keď sa jej slzy tlačia do očí.
Moja mama je už na dôchodku, no stále je vitálna a plná elánu a chuti do života. Dokáže sa prispôsobiť modernej dobe, nám mladším, zaujíma sa o trendy tohto sveta, často nám pripomína, že my, v jej očiach nikdy nebudeme dospelými, ale stále jej ,,deťmi“. Všade prináša optimizmus a dobrú náladu.
Až teraz, keď som aj ja matkou, viem pochopiť, čo nesie vo svojom srdci a aj napriek tomu sa v každej chvíli snaží obstáť čo najlepšie. Ďakujem jej za veľa darov, no najmä za vieru, ktorú sa mi už odmalička snažila vkladať do vienka. Vedela, že tak ako žiadna matka, ani ona nemôže byť pri mne vždy a všade v každej chvíli a preto ma zverila do opatery Nebeskej matke, ktorá ma po celý život drží v náručí.
Aj napriek tomu, moja mama nezískala žiadny diplom, alebo nejaké iné ocenenie, pre mňa to bola, je, a vždy bude "OSOBNOSŤ“, ktorá má môj obdiv. Mami, Ďakujem!
