Áno, aj ja takého poznám a hoci si ho nosím už len vo svojom srdci, má tam veľmi dôležité miesto. Moji blízky tvrdia, že sa na neho veľmi podobám, no myslím si, že výzor a výbušná povaha nie je všetko.


Pri pohľade na jeho fotku Vás hneď zaujmú jeho riedke nepoddajné vlasy, niekedy vyzeral ako divoch, no mal však obrovské tmavohnedé oči, ktoré prežarovali všetko dookola a keď nimi na Vás pozrel, mali ste pocit, že jediným tajuplným zmyslom jeho života je stáť tam, počúvať Vás, len Vás a nikoho iného. Bol strašne vysoký a so svojou nadváhou mal vždy veľké problémy. Témam o diétach a cvičeniach sa radšej vyhýbal, no odhadom možno povedať, že mal okolo 140 kíl. Mal obrovské brucho, na ktorom si každé ráno čítal noviny a dokázal si naň položiť čokoľvek. Hoci navštevoval gymnázium, ani on nebol tým najlepším študentom, veď nikto učený z neba nespadol. Ale aspoň robil to, čo napĺňalo jeho život a tou bola architektúra.


Po ukončení Vysokej školy v Bratislave sa oženil a vychoval troch synov. Po mojom narodení, keď moji rodičia tvrdo pracovali na výstavbe nášho nového domčeka sa o mňa staral. Kúpil mi prvé pastelky, naučil ma robiť prvé čiaročky, mal na mňa dosť času, keďže bol už na dôchodku a architektúra bola už len jeho záľubou. Keď sme sa presťahovali do nového domčeka, ktorý nebol veľmi ďaleko, vždy som ho mohla navštevovať, no čím ďalej, tým som mala na neho menej času, lebo škôlku vystriedala škola a s ňou nové školské povinnosti. Každý víkend sme trávili spolu, často mi pomáhal s úlohami. "Vitaj!" To bolo to prvé, čo mi s obrovským úsmevom na tvári povedal, keď som prekročila prah dverí jeho domu.


Ale ani on však nebol dokonalý. Jediná vec, ktorá ho ubíjala a pomaly ničila a nakoniec aj zničila jeho život bol alkohol. Protialkoholické liečenie nepomohlo a nám neostávalo nič iné, len sa s obrovskou bolesťou v srdci prizerať na to, ako ho strácame. Mnohí ľudia ho pre alkohol znenávideli, mnohým ublížil, hoc nie len fyzicky, ale i bolestivé spomienky naň ostali na duši dodnes nejednému človeku. Iní ho nemali radi preto, lebo sa nikomu nebál povedať pravdu rovno do očí a nie každý dokáže pravdu prijať a aj preto nie každý pochopí prečo je pre mňa práve on tým dôležitým človekom. No je. On je tým, na ktorého myslím každý večer pred tým, ako sa moje oči zatvoria, keď stojím pred vyriešením problému, pomyslím si práve na neho, čo by urobil on, keby bol v mojej situácii. Som veľlmi hrdá na to, že nosím jeho priezvisko. Áno bol to on, môj starý otec, ktorému ďakujem za to, že ma vychoval, ale ďakujem aj Bohu, že mi ho daroval.