Krátka poviedka

Ako vytiahnuť šiltovku z priehrady

Rozpoviem vám celkom malú a obyčajnú príhodu, ktorá sa stala kamarátkinej sestre Zuzane. Teda ono sa to nestalo priamo jej, ale ona mi ju rozprávala. Zuzana a jej spolužiaci z triedy sa po absolvovaní zimného semestra rozhodli, že strávia víkend na chate v Sučanoch. Ráno sa všetci účastníci zišli na vlakovej stanici v Žiline. Kúpili si skupinový lístok, keďže ako skupina mali určitú zľavu na cestovnom a nastúpili do vlaku. Jednou zo zastávok bola železničná stanica v Strečne.
„Raz sa musíme ísť pozrieť na hrad,“ povedala Miška a pozerala na hrad čnejúci k oblohe.
„A dá sa tam dostať autom?“ spýtala sa Ivana.
„Myslím, že nie,“ odpovedala Miška.
Jej priateľ  Kamil, s ktorým už chodí vyše dvoch rokov, dodal: „Ale u nás sa dá dostať k Spišskému hradu až takmer pod hrad.“
Potom ako sa vlak pohol, zabudli všetci na Strečno a tešili sa na chatu. V Sučanoch vystúpili na stanici, kde ich už čakal spolužiak Jaro, ktorý v Sučanoch býva. Všetci si uložili batohy k nemu do auta a štyria z nich mali to šťastie a tiež sa s ním odviezli ku chate. Ostatní museli ísť peši.
Keď už boli všetci úspešne v chate a mali vybalené všetky zásoby jedla a pitia, museli narúbať drevo, zakúriť v krbe a odhádzať sneh spred chaty, pretože asi metrová pokrývka snehu, ktorá bola na streche sa zosypala pred chatu. Keď už bolo urobené aj to, všetci sa vrhli do chaty na guláš, ktorý im navarila mama jedného zo spolužiakov.
Hneď na to sa chvíľu hral futbal na priestranstve pod strechu a potom ktosi navrhol prechádzku k priehrade. Pomaly sa stmievalo. Ivana a Miška sa stali terčom guľovačky, zatiaľ čo Zuzana a Marika boli toho ušetrené. Nakoniec sa všetci dostali k priehrade.
„Poďme na druhú stranu,“ vraví Miška a všetci sa pustia po úzkom chodníku nad priehradou, kde bolo asi meter snehu.
„Ja tam nejdem,“ povedala Marika.
„Ani ja,“ dodala Zuzana.
Keď ale videli, že všetci idú na druhú stranu, pustili sa aj ony dve za nimi. Zrazu sa však postup skupinky zastavil, pretože Igorovi spadla do priehrady Miškina šiltovka. Tak sa všetci pekne krásne otočili a vrátili sa na pevnejšiu zem. Chalani začali premýšľať, čo s tým urobia. Keďže šiltovka nespadla do vody, ale na ľad, premýšľalo sa, ako ju odtiaľ vytiahnuť, keď úzky chodník bol asi tri štyri metre nad miestom, kam šiltovka dopadla.
„Idem tam,“ zvolal Majo a už sa aj nebojácne zavesil na strom.
„Vidíš, čo robí tvoj chalan?“ spýtal sa Mariky Martin.
„Po tomto už nebude môj chalan,“ vraví Marika so strachom v hlase, ale Majo nezošplhal nadol.
„Aj ja tam idem,“ ozval sa Martin a hneď ďalší traja chalani sa vrátili na úzky chodník.
„Idem na chatu pre sekeru,“ povedal Igor, lebo cítil výčitky kvôli tomu, čo spôsobila jeho nepozornosť.
Aj Miška bola vydesená, lebo všetci sa snažili zachrániť jej čiapku, pričom to bolo naozaj nebezpečné. Ľad na mieste, kam dopadla šiltovka, bol tenký a mohol sa kedykoľvek prelomiť, keby tam pre tú šiltovku niekto šiel. Igor teda bežal do chaty, zatiaľ čo sa Jaro pokúšal dostať k šiltovke čo najbližšie.
Majo ako skúsený horolezec a všestranný človek, ktorý si dokáže aj v najstresovejších situáciách zachovať chladnú hlavu, odlomil zo stromu riadne dlhý konár a hodil ho Jarovi dole. Napokon sa predsa len podarilo šiltovku vytiahnuť von. Medzitým pribehol Igor so sekerou.
„Už ju máme,“ volal Martin.
„Jaro pre ňu šiel,“ povedala Zuzana.
Igor ledva lapal dych, ale bol rád, že sa tú šiltovku podarilo zachrániť.
„Len mi do topánok natieklo trochu vody,“ vysvetľoval Jaro, „keby ten konár bol kratší, tak ju odtiaľ nevytiahnem.“
„Figi, ty si pre tú sekeru bežal?“ spýtala sa Igora Miška, ktorá mu je skoro ako sestra.
„Hej,“ odvetil Igor a obliekol si bundu, ktorú predtým podal Martinovi, aby ju podržal, kým sa vráti.
„Brácho,“ ozvala Miška, „ja som im vravela, že nech sa na tú čiapku vykašľú, že mi o ňu nejde. Len som nechcela, aby sa niekomu niečo stalo.“
„Tak sa vráťme na chatu,“ povedala Ivana a všetci to považovali za skvelý nápad, lebo im už bola zima a už aj tak nikto nemal chuť pokračovať v prechádzke, pretože tma veľmi rýchlo hustla.