Človek, ktorého si vážim
Mojou úlohou je opísať človeka, ktorého si najviac vážim. Hneď ako som dostala túto úlohu, som vedela, kto je tá správna osoba. Nemusela som nad tým uvažovať, lebo toto je jediná vec, ktorú viem naisto a stopercentne. Opíšem človeka, ktorý sa v mojom živote mihol ako kométa, ktorý ma v niečom zmenil a zanechal po sebe nezabudnuteľnú stopu. Na takých ľudí sa nezabúda. Človek, ktorého si najviac cením je Danny, môj najlepší kamarát a zároveň aj brat, ktorého som nikdy nemala.
Danny bol vysoký, mohol mať tak asi okolo 190 cm. Občas možno pôsobil, že chodí zhrbene, ale to už je údel vysokých ľudí, ktorí sa musia často zohýbať, aby sa mohli rozprávať s ľuďmi. V tvári nebol nijako obzvlášť pekný, ale z výrazu modrých očí sa dalo ľahko zistiť, že je to dobrý človek, citlivý a dobrosrdečný. Tvár mal úplne obyčajnú, na nej nos, oči, ústa, ničím zvláštne, ale predsa to bola tvár, ktorú ste si pamätali.
Charakterovo nepoznám lepšieho človeka. Priatelia pre neho predstavovali takmer celý svet a pre nich dokázal urobiť všetko, čo bolo v jeho silách, aj keď to odoberalo silu jemu samému. Mal tú jedinečnú vlastnosť a to asi tú, že dokázal viesť ľudí. Bol to takzvaný vodcovský typ. Niektorí ľudia sa zbytočne pokúšajú túto vlastnosť získať, ale on ju mal danú do vienka, odkedy sa narodil. Svoje názory nemusel presadzovať nasilu, pretože ich vedel celkom prirodzene vyjadriť a pritom ho ľudia počúvali a mnohí ho mali radi a vážili si ho. Na neznámych ľudí pôsobil ako veselý človek, okolo ktorého sa vždy točila tá najväčšia zábava alebo rozruch.
Popritom to bol neskutočný gentleman. Dalo by sa povedať, že pochádzal zo starej školy, kedy sa ešte chlapci učili slušnosti a správaniu. Ak bol niekde v spoločnosti s nejakým dievčaťom, správal sa slušne, pridržal dvere, ak to bolo potrebné a nikdy nedovolil, aby dievča platilo účet, aj keby to mal zaplatiť za svoje posledné peniaze. To ho charakterizovalo a tak odlišovalo od chlapcov, ktorí si takéto správanie nikdy neosvojili.
Mal rád všetko, čo sa týkalo vojenstva, ale pretože sám sa vojakom nestal, venoval sa dnes už obľúbenému športu, ktorý sa volá airsoft. Vzdelaniu možno neprikladal význam, ale mal srdce na správnom mieste a to v jeho prípade znamenalo, že ľudia ho mali radi aj napriek tomu, že nemal maturitu. To, čo potreboval, si dokázal zariadiť, ako najlepšie vedel.
Keď som si zlomila nohu na ulici, tak ma odniesol domov a pritom mal v pláne úplne iné veci, ale pomohol mi, lebo to považoval za správne. Nikdy by nedovolil, aby dievča zostalo v núdzi, aby niekto zostal trpieť, kým ostatní si to nevšímajú. Vážim si na ňom to, že vždy keď som potrebovala pomoc, radu, alebo len obyčajný rozhovor, tak tu bol, pomohol, porozprával sa, podporil. Viem, že som mu mohla kedykoľvek zavolať, pretože vždy zdvihol telefón a povedal, že všetko bude v poriadku. A vážim si aj to, že vždy, keď niečo také povedal, dalo sa tušiť, že to myslí vážne a úprimne a človek tomu musel veriť.
Danny bol, je a bude tým človekom, ktorého budem mať rada, ktorý ma v niečom zmenil, ktorého si budem vážiť, pretože ho považujem za svojho najlepšieho kamaráta a na takých ľudí sa nezabúda. Som vďačná za to, že som niekoho ako on mohla spoznať.
