Vážení učitelia!
Práve teraz je čas, aby som sa k Vám prihovoril v mene žiakov tejto školy. O krátku chvíľu nastane Váš deň. Deň, kedy máte sviatok. Deň, ktorý bude patriť Vám. Povolanie učiteľa nie je ľahké. Vyžaduje si veľa trpezlivosti, ochoty, pochopenia, lásky k deťom. Je to práca, ktorú nemôže hocikto vykonávať. Vyžaduje si veľa úsilia. V mene všetkých žiakov sa chcem teraz poďakovať. Poďakovať sa Vám, učiteľom tejto školy. Za každú chvíľku strávenú s nami! Za všetko, čo ste nás už naučili a za všetko, čo nás ešte len naučíte. Za každú známku, za každé vysvetlenie, za každý preložený prst na klavíri. Prácu učiteľa však mladí vedia oceniť až vtedy, keď dospejú. Vtedy skutočne ohodnotia vzťah, ktorý k nim učitelia mali. Spomenieme si na Vás. Učiteľov, ktorí nás priviedli do sveta hudby, ktorí nás naučili spievať a ovládať dovtedy nepoznané hudobné nástroje. Práca učiteľa má radostné, ale aj ťažké chvíľe. A práve teraz Vám chcem z úprimného srdca popriať, aby sa tie ťažké chvíľe z vášho povolania vytratili a aby tých šťastných bolo čo najviac. Milí učitelia, prijmite v kytici vďaky dar od detí, z každého kvetu nech pozdrav k Vám letí, nech letí sťa motýľ nad lúkou ihravý, nech zmení na radosť naše pozdravy. Za všetky trápenia, úsilia, obete, za všetko poučné, čo nám vždy poviete. Veď ste nám v škole ako otec, mať, preto si Vás budeme navždy ctiť a na Vás spomínať. Preto Vám teraz patrí potlesk a obrovské ĎAKUJEME!
