Ráno ma zobudilo teplé hladkanie slnečných lúčov po mojej tvári. Nechcelo sa mi veľmi vstávať, ale to teplé slniečko ma pritiahlo k oknu.
Pohľad z okna ma úplne očaril. Pomedzi zelenú trávičku bolo vidieť hlávky žltých, červených a bielych kvietkov, ktoré rozvoniavali na široko - ďaleko. Medzi stromami sa sem tam objavili útle oranžové tielka, ktoré patrili veveričkám. Drobné mušky hrali chytačky a popri nich prelietali robotné včeličky, ktoré zbierali peľ s kvetov. Vetrík si potichúčky spieval pesničku, ktorá rozhýbala lístky stromov. Ku vetríku sa pridali vtáčiky a roztancovalo to nielen trávu a kvietky, ale aj mušky a včeličky. Bolo to krásne predstavenie, ktoré rozhýbalo aj moje kosti. Keď táto pesnička utíchla, všetko opäť stálo na svojich miestach, len pavúčiky naďalej tkali svoje pavučinky, ktoré sa trblietali na slniečku.
Tento pohľad z okna ma natoľko uchvátil, že som si ani neuvedomila, koľko je hodín, až kým slniečko nezaľahlo do perín a na oblohu nevyšiel jeho kamarát mesiačik. Od toho dňa som deň čo deň chodila k oknu a obdivovala krásu tohto Zeleného hája.