Sedím vo svojej izbe a pozerám sa z okna na krajinu, ktorá odpočíva pod snehovou prikrývkou. Teplé lúče slnka sme vymenili za vznášajúci sa sniežik. Zelené parky plné stromov sa premenili na ligotavú ľadovú záhradu. Všetko sa trbliece sťa hviezdy jesenného večera. Ked všetko dýcha čistotou a nevinnosťou, tešia sa malí aj veľkí. Veľké horské ticho a jeho biely svit premieňajú chlad a samotu zimy na veľa radostí. Stromy vymenili svoje nádherné zelené lístie za biele ligotavé ľadové šaty. Teraz sa môžu pýšiť šperkami na konárikoch, ktorými ich obdarila samučká zima. Cencúliky visia z ich konárikov a svetlo sa odráža od kryštálikov ľadu ako diamanty na výslní sveta. Cencúliky ľadu sa ešte k tomu prikryli tenučkou snehobielou perinkou. Nielen cencúliky sú prikryté. Ale aj les, polia, lúky a čistinky sa môžu pýšiť snehobielym hodvábnym závojom. Týmto divom prírody, a hlavne čarami zimy, sa divia ľudia, ktorí ich obdivujú. Pani zima môže byť na seba hrdá. Potôčik sa tiež kamaráti so zimou. Aj keď si s ľadom nažívajú ako bratia, musel potôčik zavrieť svoje ústa, keď ho prikryl ľad, aby mu nebola zima. Pani zima nezabudla prikryť hodvábnym závojom ani mestá a dediny. Strecha každého domu, či v meste alebo v dedine, má snehobielu prikrývku. Z každého komína sa dvíha dym ako z teplého čaju a rozplýva sa v tme. Ani pán mráz nezaháľal. Keď sa človek lepšie prizrie, uvidí majstrovské dielo. Mráz na každom okne vyčaril prekrásne obrazy. Ten obrázok je taký pekný, že človeku sa od radosti zohreje srdiečko. Podľa mňa je zima to najkrajšie ročné obdobie. Ked sa pozriem na ten obraz som veľmi šťastná. Prechádzka po lese je veľký zážitok. A kto chodí po lese, zbadá ozdobu tej prekrásnej prikrývky, ktorou sú stopy šantiacich zvieratok.