Môj druhý domov...


Je to trochu zvláštne... Človek by si pomyslel, že ak dá dieťaťu napísať projekt na tému „sídla“, vyberie si nejaké veľkomesto ako je napr. New York. Ja som to však zobrala s úplne iného hľadiska a rozhodla som sa, predstaviť vám malú dedinku, ktorú s právom môžem nazývať: Môj druhí domov.

Lúka. Tak to je ono... Toto slovo vo mne vyvoláva veľa príjemných ale aj nepríjemných pocitov a spomienok. Je to malá, ale rozľahlá dedinka, na západnom Slovensku, vzdialená 8 kilometrov od Piešťan a 2 kilometre od rieky Váh. Keby ste okolo nej prešli autom, pripadala by vám ako jedna z tých bezvýznamných dedín, ktorých je po celom Slovensku veľa.

Mohli by sme povedať, že má veľmi priaznivú polohu, čo sa týka prírody, ale aj obchodu. Leží v objatí Považského Inovca, presnejšie, na jeho začiatku. Mierne kopce sa smerom na sever rozrastajú. Okolo lúky vznikli viaceré dôležité a známe mestá. Prvou zastávkou sú Piešťany, potom Nové Mesto nad Váhom a na koniec Trenčín. Keď sa postavíte na kopec, ktorý sa vypína nad
dedinou, na rukách budete mať celé údolie. Je to nádherný pohľad, hlavne v noci, ak si ľahnete do trávy a zapozeráte sa do svetiel, ktoré žiaria z miest.. 

Teraz prejdime k samotnej dedinke. Už z diaľky vás zaujme jeho starodávny kaštieľ ešte z dôb rodu Andrášiovcov. Z kaštieľa máte pod rukami celú Lúku. V jeho priestranstvách, presnejšie na dvore, sa nachádza hrobka poslednej majiteľky kaštieľa. Odpočíva spolu so svojimi vernými priateľmi koňom a psom. Za kaštieľom bol vybudovaný aj židovský masový cintorín. Ten je
však neudržiavaný.

Dedina je na svoj počet obyvateľov, približne 400 až 500 obyvateľov, veľmi rozmanitá. Funguje v nej  vlastný športový klub,
zameraný na futbal. Majú vybudované futbalové ihrisko so všetkým čo k tomu patrí, teda šatňami, posilňovňou a barom. V dedine sa nachádza aj novo vybudovaný kostol.

V strede dediny je námestie s menším „obchodným centrom“. V ňom bola zriadená pošta, obchod s odevmi, supermarket a miestna krčma. V nasledujúcich rokoch sa má dedina rozrásť. Pri kostole začali, koncom roka 2004, stavať nové rodinné domy, vily.

Lúka má aj svoju vlastnú škôlku a školu základnú. Pre vyššie vzdelanie musia deti cestovať do okolitých miest. Nieje to až taký veľký problém, pretože v dedine funguje autobus, ktorý pravidelne premáva medzi Piešťanmi, Trenčínom a ostatnými mestami.

Jej najzaujímavejšou časťou je nepochybne závod Coca cola. Bola tu postavená z jedného jediného dôvodu. Dedinou preteká prameň nezávadnej pramenitej vody, z ktorej sa vyrába napr. Bonaqa. Miestni obyvatelia dokonca túto vodu používajú na bežné
účely ako varenie či na priamu konzumáciu.

Lúka je vyhľadávaná najmä v letných mesiacoch, kedy je turistická sezóna. Zhruba 5 hodín vám trvá kým sa dostanete cez les k zrúcanine hradu Tematín. Z kaštieľa je ho veľmi dobre vidieť, ak je priaznivé počasie. Ďalšou zaujímavosťou je archeologické nálezisko z čias Veľkej Moravy, Ducové, vzdialené 3 kilometre od Lúky.

Ja Lúku pravidelne navštevujem už 5 rokov. Hneď na prvý pohľad som si ju zamilovala. Jej neskutočné kopce, vôňu ktorou dýcha celý kaštieľ, miestneho farára, ktorý má vždy pripomienky, keď sa tam objavíme, na predavačku a jej dcéru, ktorú by ste
si poplietli s pekným chalanom, na prehry vo futbale, na posedenia pri kofole, na opekačku, a každodenné ležanie večer v tráve...

Cez leto sa tu stretávajú deti z celého Slovenska. V Lúke som prežila svoje detstvo. Mnohým veciam som sa tam naučila. Tam som zistila čo je to ozajstné priateľstvo, dozvedela som sa, že príroda a túry nemusia byť vyčerpávajúce, ale aj poučné a hlavne zábavné. Spoznala som čaro leta a tam som prežila svoje prvé lásky...

V lúke ostala časť mňa a môjho detstva. Dúfam, že teraz pochopíte prečo je Lúka mojím druhým domovom. Ak v nej strávite čo
i len jeden týždeň, budete z nej doslova omámený. Jeden človek, ktorý je medzi nami, to šťastie mal. Som rada, že Sandra spoznala toto čarokrásne miesto a nikdy naň ho nezabudnem.

Je to bezvýznamná dedina vo svete, ale pre mňa je to jedinečné miesto.