Nožnicovoruký Edward


Na našej ulici stojí jeden schátralý dom, ktorý má však krásnu záhradu. Nikdy som nevidela nikoho, kto by sa o ňu staral. Až raz. Keď som si išla večer ľahnúť, videla som ako z dverí vyšiel čudný chlapík. Keď sa pustil do práce, spod jeho obrovských rúkmu vychádzali úžasné majstrovské diela. Neviem, kde sa to naučil, ale konečne chápem, prečo nevychádza von za bieleho dňa. Pri pohľade na tohto človiečika je ťažko povedať, čo za tvora to stojí na ulici. Je totiž vysoký ako týždeň pred výplatou a chudý ako tyčka do fazule. Jeho zjazvenú tvár, ktorá vyzerá ako po zrážke s autobusom mu zakrýva hniezdo na jeho podlhovastej hlave. Spoza tejto slamy sú ľahko spozorovateľné jeho obrovské okále, ktorými sa na vás díva, ako vyplašene sŕňa, ktoré ešte len pred malou chvíľou naháňal hladný vlk. Určite nimi dovidí na svoj odporný nos, ktorý vyzerá ako obrovská guľa uprostred jeho tváre, posiata vyrážkami a obrovskou bradavicou na špičke. Jeho zuby pripomínajú hviezdy. Sú také žlté a tak ďaleko od seba. Z jeho bledej tváre trčia obrovské slonie uši ,zatiaľ čo o ústach sa to povedať nedá. Tie totiž pripomínajú dve rovnobežné priamky, ktoré sotva vidieť. Jeho hrôzostrašný vzhľad dopĺňa nevkusná kožená kombinéza s tisíckami opaskov. No najväčšia sranda je pri jeho chôdzi. Keď prekladá svoje dlhokánske nohy jednu pred druhú, vyzerá to akoby sa po záhrade prechádzal velikánsky robot s ľudskou podobou. Jeho gumové čižmy, ktoré sú také vysoké, že ich má skoro až pod bradou, vydávajú zvuky, akoby boli až po okraj plné vody. Vyzerá to ozaj zvláštne, i keď na druhej strane je to zábavné. Ale aj tak! Tento človek pôsobí veľmi zvláštne. Neviem, možno by bolo zaujímavé bližšie ho spoznať.