Slávnostný prejav

Vážená pani riaditeľka, vážení učitelia, milí prítomní a milí žiaci! Dnes sme sa tu zišli, aby sme ukončili školský rok 2007/2008. Pre nás deviatakov nastal okamih, keď sa so školou musíme rozlúčiť.

Bola to práve Základná škola, ktorá nám pred takmer deviatimi rokmi otvorila svoje brány, aby sme sa mohli stať súčasťou formovania, ktoré robí z ustráchaných žiakov vyspelých študentov. My sme boli tou hmotou, z ktorej ste Vy, milí učitelia, vymodelovali študentov plných ideálov a predsavzatí, ktorí tu dnes stoja pred Vami. V nás všetkých dnes ožívajú spomienky na tých krásnych deväť rokov strávených na tejto škole. Veď ako by sme len mohli zabudnúť na to, ako ste nás vítali, ako vyľakaných prváčikov a vzbudzovali v nás úctu, ale aj rešpekt.

Boli ste to práve Vy, ktorí ste pochválili i pokarhali, ukázali nám naše plusy i mínusy. Naučili ste nás aj to, aby sme ostali samými sebou a nepretvarovali sa. Bolo krásne zistiť, že v každom z nás sa ukrýva jedinečná osobnosť, ktorá je pripravená rozprestrieť krídla a letieť v ústrety niečomu novému a dosiaľ nepoznanému. Aj keď sme nespĺňali vždy Vaše predstavy, mohli by ste nám to odpustiť, pretože život nie je len o úspechoch, ale i o zlyhaniach. Asi najťažšie, no o to krajšie, to s nami mala naša pani triedna učiteľka, ktorá s nami mala veľa problémov, no určite i mnoho krásnych chvíľ, na ktoré si každý z nás rád zaspomína.

Dali ste nám cennú vec, čo sa nedá kúpiť ani za všetky poklady sveta – vzdelanie. Vzdelanie, bez ktorého by sme boli ako malé rybky v šírom oceáne, ktoré nič nezmôžu proti väčším rybám. My dúfame, že Vás už nikdy viac nesklameme, pretože sa budeme snažiť riadiť radami, ktoré ste nám Vy dali do života. Tento deň sa zapíše do nášho života, ako jeden z jeho najvýznamnejších dní. Dnes sa dostávame do ďalšej etapy nášho života. A prvá myšlienka v nej patrí Vám.

Máme na jazyku dve slová, ktoré hovoria za všetko – Ďakujeme Vám.