Tak to som ja

Bolo to pred 14 rokmi, keď som po prvý krát uzrela svetlo sveta, priletel k oknu mojich rodičov bocian a priniesol dieťa, ktoré túžobne očakávali. Nerada sa tým chválim, ale párkrát som mu spadla. Na svet prišla ďalšia obyvateľka zeme „ja“.

Bola som to ja krásnučké mimino, ktoré sa pozeralo vystrašene na všetkých ľudí okolo seba. Všetci sa radovali z nového prírastku do rodiny a to najmä moja drahá mamička a otecko, ktorí ma pohládzali každým svojím pohľadom, sťa lúče slnka, kvietky na lúke.

Postupne, ako plynul čas, pribúdali dni, týždne, mesiace, a ani som sa nenazdala, už som sfukovala sviečku na mojej prvej torte. Nič si z toho obdobia nepamätám, a tak preskočme do obdobia, keď sa kniha môjho života otvárala na 4. strane. Prišli moje prvé pády z bicykla alebo na kolieskových korčuliach. Ale hovorí sa, že keď sa človek chce niečo naučiť, musí to neustále skúšať, aby to dosiahol. A ja predsa nie som výnimka! Stále dookola som to skúšala, až kým sa mi to nepodarilo. V tom istom roku som vedela, že sa o pár mesiacov bude blížiť čas, keď bude na mňa mávať škôlka. Myslela som, že to bude horšie, ale boli to dni plné hrania.

O rok neskôr sme veľmi pekne oslávili Vianoce. Jeden z mojich darčekov bola aj školská taška. Neklamný dôkaz toho, že sa blíži čas povinnej školskej dochádzky. Tak som po materskej škôlke nastúpila do prvej triedy základnej školy. Nikdy predtým som nebola taká šťastná ako vtedy, keď som ako hrdá prváčka vyložila na chrbát školskú tašku. Cítila som sa taká veľká a dospelá. Pritom som ešte netušila, čo ma čaká.

Prvé dni v škole boli celkom v pohode. Našla som si nových kamarátov a postupne som sa naučila písať nové písmenká a číslice. Ako tak ďalšie ročníky ubiehali ja som rástla a každým dňom som bola múdrejšia a múdrejšia. Postupne som dovŕšila 4. ročník na základnej škole, až som nastúpila na Gymnázium v Dubnici nad Váhom. Teraz som terciánka a je mi tu s novými profesormi a fajn priateľmi výborne.

Čo sa týka mojich plánov do budúcnosti nemám ich jasné, ale keď budem dospelá, chcela by som nájsť človeka, ktorý bude pri mne stáť aj v časoch, keď sa mi nebude dariť a bude mi najhoršie. Je toho ešte veľa čo by som Vám o sebe chcela povedať, ale musím už pomaly ukončiť tento môž životopis, lebo tento kúsok papiera úplne stačí, aby ste sa o mne niečo dozvedeli, ale zďaleka nestačí, aby ste o mne vedeli úplne všetko.