Vazeny pan riaditel, vazeni pani ucitelia, pani ucitelky, mili ziaci!

Vitame vas na slavnosti pri rozlucke so skolou. Skolou, v ktorej nas ucili a trapili sa s nami nasi ucitelia. Vdaka vam stojime na prahu novej casti nasho zivota. Ste tu s nami a boli ste tu s nami od prvej triedy. Viedli ste nas rocnikmi a pomahali ste nam ziskat nove vedomosti. Od krivolakych ciarok az po roztrasene pismena abecedy. Po pismenach prisli nove slova, po nich vety, ktorymi sa teraz snazime vyjadrit nasu velku vdaku za vasu namahu. Stali ste nad nami, povzbudzovali nas, ked nam nieco nevychadzalo. Tazkymi krokmi kracali sme vpred.

Ocitli sme sa na druhom stupni. Prisli nove a namahavejsie predmety a s nimi novi ucitelia. Ulohy sa zdali tazsie, ale napokon sme ich vyriesili s usmevom. A vdaka narocnej praci sme az tu. Lucime sa s casom presedenym v laviciach nasej triedy. Hodinu za hodinou sme mali viac a viac vedomosti. Vylakane deti v laviciach sa zmenili na sebavedomych ziakov. Aby sme isli po tomto svete spravnou cestou, treba sa obetovat az do konca. Poslanie cloveka nespociva v tom, aby bol stastny. Clovek musi pre ludstvo objavit nieco velkeho. Vela pekneho sme spolu prezili, a preto dakujeme rodicom a ucitelom, lebo spolocne nas dokazali naucit to dolezite pre zivot a podporovali nas v nasich aktivitach.

Vela rokov sme vsetci spolu, preto je tazke lucit sa. Za par hodin sa rozideme vsetkymi smermi. Kolki z nas sa este stretnu? Nikto neodpovie, lebo nevie kam ho osud zaveje. Pride jesen a my sa postavime na dalsi zaciatok s novymi spoluziakmi a ucitelmi s ocakavanim a strachom ako v prvej triede.

Preto Vam teraz, mili osmaci, odovzdavame kluc od deviatej triedy.

S vdakou na srdci dakujeme za vsetko krasne, mile a aj potrebne...