Príchod septembra znamená jediné a to, že je koniec prázdnin, koniec leta. Sivé mraky sťa tmavá perina pokryli belasú oblohu. Zlatisté slniečko zašlo a spolu s ním aj jeho hrejivé lúče. Ukrylo svoju usmievavú tvár a jeho miesto zastúpil vetrík. Vetrík taký silný, že dokáže ničiť. Namiesto toho nám do uška hrá slastné melódie. Brnká ich tak nežne a vábivo, až máme pocit, že nás sprevádza samotná dychová kapela. Aj kvety cítia tú silu, sklonili svoje hlávky vediac, že je to čas, kedy musia upadnúť do hlbokého spánku. Vie to už celá príroda, že nastal čas, ktorý dáva všetkým na známosť, že sa blíži tuhá zima.

Čas, ktorý obnáša mnoho zmien. Čas, kedy každý človek pocíti mocnú silu matky prírody. Pretože len ona jediná má silu celé mesto zahaliť do farebného závoja, ktorý tvoria lístia stromov. Konáre stromčekov priam spievajú farbami. Tá zmes všelijakých farieb je očarujúca. Jeden strom krajší ako druhý, akoby medzi sebou súperili o najkrajšie šaty jesene. Akoby sa chceli vyrovnať nebu a vytvoriť dúhu. Len ihličnany tíško závidia, že nemajú tú možnosť popýšiť sa farebnou škálou svojho odevu. Vždy zelené dreviny sa však nemajú za čo hanbiť, pretože len oni jediné môžu svoju krásu ukazovať aj v zime na rozdiel od svojich vzdialených bratov.