Po slnečnom letnom čase nastáva v prírode zmena. Nastáva tretie ročné obdobie. Ale ani fakt, že je predposledné mu neuberá na jeho kráse a jedinečnosti. Jeho tajomnosť a zároveň nevysvetliteľná krehkosť mu dotvárajú monumentálnu atmosféru. Tá nekonečná vášeň a hra s farbou... Áno je to jeseň.
Jeseň, ktorá svojimi farbami oslovuje aj nevidiacich. Tých, ktorých oslepujú problémy každodenného života. Zrazu sa zastavia a a ich svet je nachvíľu bezstarostný. Toto čarovné obdobie si podmaní každého. Mladých aj starých. Deti plné vzrušenia, hľadajúce malé hnedé plody, ktoré sa pod ich rukami premenia na rôzne zvieratká. Púšťanie drakov, ktorí lietajú po oblohe ako vtáci. “Dospeláci“ zase chodia do lesa načerpať novú životnú silu. Silu, ktorá im pomáha čeliť problémom. Každý si v nej nájde svoj kúsok miesta, ktorý mu prinesie radosť. Veď aj samá všemocná Matka Príroda má radosť, keď vidí túto krásu. Hojnosť farieb všade navôkol, kde sa pozrie. Stromy, ktoré by svojou farebnosťou mohli konkurovať aj tomu najkrajšiemu obrazu maliara. Vo svojich korunách ukrývajú rôznych obyvateľov lesa a poskytujú im bezpečný úkryt. Spolu tvoria jednu veľkú rodinku.
Častokrát premýšľam, ako mohol niekto stvoriť niečo tak skvostné. Keď sa cítim osamelý a neviem si nikde nájsť svoje miesto - idem do lesa. Prechádzka po tomto diele prírody je výborný liek na dušu. Šum lesnej bystriny, jemný vánok pohrávajúci sa s mojimi vlasmi, spev vtákov a pocit neopísateľnej slobody. Práve toto mi pomáha porozmýšľať. Nachvíľu zastať a uvedomiť si hodnotu života. Hovorí sa staroba je jeseňou života, ale ja si dovolím nesúhlasiť. Veď keď vidím dvoch ľudí ísť ruka v ruke životom niekoľko desiatok rokov, vravím si – teším sa na starobu. Ten neskutočný pokoj. Ticho, keď sa pomaly príroda ukladá na zimný spánok. Listy padajú smerom nadol a keď opadne posledný lístoček, príroda sa už cíti ospalá a a dostáva signál na odpočinok.
Každé ročné obdobie má svoj zmysel a takisto ho má aj jeseň. Pripravuje prírodu na odpočinok a na jej znovuzrodenie. Tento kolobeh trvá už milióny rokov, ale stále má význam a tvorí jeden celok.
