Ráno ma zobudí nepríjemné zvonenie budíka, znechutene po ňom bachnem a zahundrem si: "No fasa, zase pondelok!"
So zlepenými očami sa dotrepem do kúpelky a kuknem do zrkadla. Môj stajlista (posteľ) sa zase v noci vybúril. Hairy mi strežia na každú stranu. Pokúsim sa ich skrotiť hrebeňom a trochou gélu. S pýchou na seba žmurknem a idem ňamať. Mama mi už prichystala fajn dlabanec, napracem sa do prasknutia a valím do školy.

Už si tak vykračujem mojou hongavou chôdzou a rozmýšľam o peckovej piatkovej žúrke, keď tu zrazu ma z myšlienok vytrhne známy hlas: "Íííííš, stóóóój!" Hodím okom cez plece a vidím Križa. "Serus brácho, ako si víkendoval? Zbalil si nejakú čaju?", znela moja prvá otázka.

"Ale boli sme so Sikim kradúť zemiaky v Ružáku, tie vrecia boli ťažké jak..."
"Tak to je mallo", radšej som mu skočil do reči, lebo škola sa nebezpečne približovala.

Pred šatňami sme sa rozlúčili: "Čuz starký, maj najs deň."
Od tejto chvíle si musím dávať pozor na jazyk, nepoužívať slang, pretože na každom rohu striehnu profesori. No po ceste domov sa zase naplno prejaví moja tvorivá myseľ a kvetnatá slovná zásoba. =)