wazeny ucitelia, wazeny rodia, mily ziaci
ako mali skolkari sme sa vybrali na dewat rocnu skolsku cestu, ktorej zaciatok bol nastup do prwej triedy. stali sme tu na tejto platni cely nedockawy s hlawow plnou otazok a w nemom uzase. vkrocili sme do nasej prwej triedy a wsetok strach opadol. na tabuli sme wideli skakat pismenka a chceli sme ich wsetky pochytat a lozit do nasej hlawy, ale nebolo to take jednoduche.preslo wela casu, pretieklo mnoho slz, padlo wela skaredych slow ale naucili sme sa aj pisat aj citat a dokonca i pocitat. a dnes sme hrdy nato, co wieme a bolo nam ctou byt ziakmi prawe wazho ucitelskeho zboru.no prawe teraz sme niekde medzi starou a nowow cestou. hoci by sme chceli, nemozeme ostat tu na ZS. ideme dalej ale nezabudneme, nase srdcia budu stale horiet i pre prwu skolu ktoru sme nawstewowali a nikdy nezabudneme na prwe zaciatky ktorymi ste nas sprewadzali a dowiedli az sem! nase dakujem je uprimne ale je to priliz malo zato, co ste nam dali VY. takze slowami nedokazem vyjadrit nasu wdaku..
