Semienko uložene vo veľkých hnedých rukách. V kralovstve Zeme su to ruky no pre nas obyčajná poda. Ked malé semienko pretlača hlavku pomedzi prsty, je už silné, doposial bolo slabé a malo málo sily no teraz mu už nestačí to čo poda dáva. Je zvedavé ako malé nežne dieta chce odokryť ten závoj co medzi prstami sa skrýva. Nabera silu a odvahu. Vystrčí hlávku a uchváti ho modré nebo a svetlo v podobe malých hviezd, chce sa k nim dostat čo najbližšíe, no mocné ruky pody ho držia na krátko. Nesmie sa viac pohnúť ani hore a ani vratiť sa, musi zostať. A tak ako semienko klíči, roky ubiehajú a poda pomalycky každým rokom pustí motúzik, co dnes volame koreň,viac. Začína sa mu formovať postava a rásť prvé zelené vlásky. Stojí sám uprostred pola a dospieva. S konárika sa stáva haluz a mocná ruka pevnie tiež. Každé ročné obdobie sa oblieka do iných šiat. Listy ho šatia raz na červeno inokedy zas na zeleno. No bez lietajúcich motýlov a spievajúcich vtáčikov by sa nudol a tak sa obcas posadia na jeho plecia a on ich unesie. niekedy sa zraní a vtedy jeho lesní kamaráti privolajú lekára. Datel ho popočúva, určí diagnozu a nakoniec ho vylieči. A ked strom už dospel stal sa s neho dedko. Posledné co zažil bol pohlad ako rastie nový a silný strom. Nové semienko sa na ten vysoký strom pozeralo s obdivom a dedko to videl a povedal "neponáhlaj sa, na vsetko pride ten spravny čas". Opadol, vyschol a padol.