wazeny pedagogicky zbor, ctení rodicia a milí ziaci.

Takto pred 9 rokmi ste nam s pliec brali skolske aktowky, pretoze sme boli priliz slabi nato aby sme uniesli tolko knih.No ako tak plinul skolsky rok upewnowali sa nam sily a zbierali sme wedomosti, kazdym dnom sme dokazala wziat do aktowky o jednu knihu wiac a dnes ked nasu skolsku tasku zaplawuje more ucebnic a prawitok, kalkulacka a skolske potreby si uwedomujeme ze nam je smutno za tym cerpanim nowyx sil na nowu knizku. S kazdej jednej ucebnice si odnasame kus zlej spomenienky na muciwe ucenie a krwopotne opakowanie dokola ale i krasnu a nikedy nezabudutelnu spomienku na obal a to co mam w hlawe wdaka nej. Ucitelia nam dali wela,wlastne nas cvicili, priprawowali aby sme dnes plni sil dokazali tu stat wsetci 19tnasti s ocami slz. No dnes to niesu slzy stastia, ale dojatia a smutku. Wzdy sme wraweli "najradšej by sme odisli" .. no nikdy tie slowa neboli prawdiwe. Uwedomujeme si ze i ti co sme ich neako moc w laske nemali nam budu chybat. bude nam chybat i to wecne napominanie, kritizowanie, tie obawy a hlawne ta nadej ktoru do nas wkladali rodicia, i ucitelia, dufam ze smieme odist z hlawow wstycenom a ze sme nesklamali. Hoci zo sebou niesme uplne spokojny werime, ze na ceste dalesim ziwotom sa polepsim a i swoje nadeje skutky ciny a plany uskutocnime. Wed napokon chystame sa na stredne skoly roznych zamerani.Mozno uz nikdy nebudeme spolu tak ako dnes a o to wiac si cenim tuto chvilu. widiet was pani ucitelka x,pri pohlade na was sa mi vybawia prwe kroky do prwej triedy, ako ste sa nas wasim jemnym hlasok snazili upokojit. Ucili ste nas pisat i citat, no naucili ste to len 10tix znas, hned wedla nasej triedy sme poculi smiech pani ucitelky y, ako sa smiala a ucila uz od prwej triedy ze i skola je nas domow. Prirastli nam k srdcu. Citili sme sa byt silny a nepremozitelny ked sa konecne prisli na system ako napisat welke pisane B... a ked sme dokazali aj najwecsi wykon tej doby naucit sa malu nasobilku, zaklopala na nase dwere nowa pani ucitelka q. zobrala si polovicu znas a zobrala do inej triedy. wtedy pre nepremozitelnu triedu to bol welky sok , zase w nowom prostredi ale netrwalo dlho a oblubili sme si aj p.u. durinowu. A w piatej triede ked sme si uz mysleli ze sme wsetko to tazke prekonali, a ze sme uz welky, nepotrebujeme predsa nikoho a nic, wsetko wieme, nam hrebienok zrazila nasa aktualna triedna p.u. n,ktorej wdacime naozaj za mnohe, pred nami ucila stredoskolakow a mozono miestami sa k nam sprawala tak ako k nim . ale pomohlo nam to a myslim si ze sme dokazali to co sme wzdy chceli BYT SAMI SEBOU a na wlastnej skusenosti pocitili to ze ucitel moze byt aj priatelom. CHcem vyslowit len DAKUJEME w mene celej triedy powedat ze nam bolo ctou a i ked to mnoho krat taq nevyzeralo MAME WAS RADI. este raz dakujeme.