Stará láska nehrdzavie

Milá pani profesorka, milí spolužiaci.

Téma, ktorú som si vybral pre svoj prejav sa týka nás všetkých. Mnohí básnici píšu o nej krásne básne, či dokonca divadelné hry a iní jej dávajú svoj hlas a to pravé čaro. Láska je slovo, s ktorým sa stretávame už v našom detstve. Samozrejme, ešte celkom nechápeme pojem tohto slova a dokonca i v dospelosti to nie je práve najľahšie.
Na ceste k tej pravej láske sa stretávame s mnohými sklamaniami a zradami, na ktoré sa len ťažko zabúda. Často sa ocitneme pred priepasťou pochybností o našej viere, o tom či vôbec niečo ako tá „pravá láska“ vôbec existuje a či je vôbec niekde človek, ktorý nám dá všetko čo k šťastnému duševnému životu potrebujeme. Niekto raz povedal „ Ak neriskujeme, nič nezískame“. Každý si tieto slová vysvetlí ináč, no mne jasne hovoria, že ak sa vyskytne šanca byť niekým milovaný a nevyužijeme ju, nepripravíme sa len o niečo nádherné, ale nikdy sa nedozvieme či práve tento človek nebol tým pravým. Iste, nie je nič horšie ako zlomené srdce, ale o to krajšie je zrodenie novej lásky. Je ľahké hovoriť o láske, no ťažšie ju nájsť. Niekedy ju môžeme nájsť práve v kruhu našich najlepších priateľov, či v kruhu našich najväčších nepriateľov. Mnohí vedci sa snažia pojem slova láska vysvetliť hlúpymi chemickými a matematickými vzorcami. Je to azda tá správna cesta? Je láska naozaj len zoskupenie pár čísel, ktoré tvoria nejaké vzorce? Myslím, že láska je odbor, v ktorom veda na plnej čiare zlyhala. Ak básnik, ktorý sa s tématikou lásky zaoberá možno i celý svoj život nedokáže ju skutočne zachytiť v jej plnej kráse vo svojich veršoch, ako to chce dokázať vedec? V dnešnej dobe však cena dobrého vzťahu medzi dvoma ľuďmi stále stúpa. Snáď tou najvyššou cenou je venovanie našej dôvery, hlavne po bolestivom vzťahu, ktorý v nás zanechal značné stopy. Ako však máme spoznať, ktorá láska je tá pravá? Láska nie je len nesmelý pocit v blízkosti milovanej osoby, či sladké bozky a pocit akoby bezhraničného šťastia. Láska je snáď to čo vidíme a čo nachádzame v očiach našich milovaných. Je to pocit úplného uspokojenia vo chvíľach, kedy máme problémy a nevieme čo bude ďalej. Pocit bezpečia, pocit, že žiadne vykonané hlúpe skutky nie sú dostatočne trápne. Je to spôsob rozhovoru medzi dvoma ľuďmi bez slov, bez dotykov a kadejakých znakov...Láska je reč, ktorá vychádza priamo zo srdca a duše. Ak niekoho naozaj milujeme, strácame pojem o rýchlom plynutí času, o tom čo sa vôkol nás vlastne deje.

Sme stále a všade duchom neprítomní. V závere môjho prejavu by som chcel zároveň odpovedať na otázku, ktorú som tu už toľkokrát položil. Ako máme spoznať tú pravú lásku?
Azda podľa krásy? Možno podľa obľúbenosti, či pevného svalstva a mnohých podobných vecí? Priznám sa, že odpoveď nepoznám. Lebo odpoveď na túto otázku nenájdeme v žiadnych knihách, filmoch, ba ani na žiadnych internetových stránkach. Ak hľadáme tú pravú lásku, musíme dôverovať svojmu srdcu a ak náš vzťah vydrží aj po prekonaní tých najväčších prekážok, možno práve ona je tá pravá.