Keď pôjdeš okolo, určite sa zastav.
(rozprávanie)

Poznáte to, viete ako to chodí. Každé ráno vstávať do roboty, alebo hlavne do školy. Takto začína stále dookola aj deň Samuela, študenta strednej priemyslovky. Samuel je v maturitnom ročníku a má raz toľko starostí ako inokedy. Plná hlava školy, ešte plnšia hlava čo sa týka jeho stredoškolskej odbornej práce a neposlednom rade stužková slávnosť. To som ešte nespomenul jeho iné aktivity, ktoré majú tiež váhu v jeho stereotypnom živote. Poslednom čase ho tieto povinnosti čoraz viac ťažili, ale nebolo to tým že ich pribudlo, alebo že ma na to málo času. Bolo to tým, že jeho milostný život doteraz stal sotva za povšimnutie. Áno. Samuel je ešte stále panic. Vraj nemá čas na vzťahy, že by to neklapalo. No vtom maturitnom ročníku sa mu to ani veľmi vyčítať nedá. Ale Samuel si neuvedomuje, že zanedbávanie aj tejto stránky života ho z vnútra vyžiera ako nejaký parazit. Samuel je lenivý pretože prestal športovať. O to ťažšie mu ide učenie. O to ťažie mu ide celé štúdium až po vybavovanie stužkovej slávnosti. Skutočnosť je taká, že najviac ho trápi to, že si nevie zohnať partnerku na stužkovú slávnosť.
Pointa tohto príbehu nespočíva o rozprávaní minulého života Samuela až do jeho prítomnosti, ale o rozhodnutí sa čo spraví najbližších 30 minút. A možno aj viackrát ako si to predstavoval.

Dnes je desiateho novembra a píše sa rok 2314. Samuel skončil v škole a ide si ešte niečo vybaviť do mesta. Čľapotajúc po roztopenom včerajšom snehu si vyťahuje z tašky svoj nový holografický prehrávač. Ako tak počúva svoje obľúbené retro skladby z 20. storočia zapozerá sa do jednej cukrárne. A čo nevidí. Bola tam jeho láska už do čias základnej školy. Totiž ona tam brigádovala. Samuel sa jej prirodzene nikdy neprihovoril aj napriek tomu, že niekedy naňho zvádzajúco zazrela. Samuel si povzdychol a zmierený pokračuje ďalej. V hlave mu pobehujú reči typu čo by som dal zato aby som ju mohol mať, kiežby som mal odvahu sa jej prihovoriť. A po týchto myšlienkach sa to stalo. Samuel zamyslený sa potkýna a padá na zem. Nuž v momente sa ocitá v školskej šatni kde sa žiaci prezúvajú. Samuel je zmätený, nevie čo sa deje. Premýšľa nad tým kto ho tu doniesol ako dlho bol v bezvedomí následne pozrie na hodinky a neverí vlastným očiam. On vlastne nebol bezvedomí ani sekundu však je o pol hodiny späť v čase. Kontroluje na svojom holografickom prehrávači dátum ten je úplne rovnaký ako aj rok. Samuel sa po chvíľke upokojil. Videl už dosť sci-fi filmov tak si to nebral až tak k srdcu. Povedal si že možno to všetko bol len sen aj keď nechápe prečo zaspal a k tomu v školskej šatni. No nič, riadi sa svojho plánu ide si vybaviť do mesta určitú záležitosť ktorú už dlhšie plánoval. Samuel smerujúci do mesta nechápe prečo sa mu všetko deje presne ako vo sne. Je to obrovské Déjà Vu.

Opäť stretáva svoju lásku, ale to už len prebehuje okolo cukrárne. Po chvíľke ani nemusíte hádať čo sa stalo. Samuel je späť v šatni. Zase o pol hodiny. Samuel ma prvé náznaky paniky. Ale Samuel nie je hlúpy ten už videl dosť filmov. Zachoval sa pokojne a premýšľal kde robí chybu. Samuel prestal sledovať čas. Veď už prešlo pekných 13 polhodiniek. Trinásť opakovaní a Samuel nevystrčil nohy zo školy. Neskôr mu došlo, že si môže robiť čo chce, ale to nebolo riešenie. Takto premárnil viac ako celý deň. Aby sme sa chápali to je viac ako 48 opakovaní. Ale treba mu uznať, že prekonával úzkosti z myšlienky, že sa prihovorí svojej láske.
Písala sa 63 polhodinka a Samuela napadla veta čo si povrával v hlave tesne pred tým ako sa vrátil spať v čase. Bola to veta: „kiežby som mal odvahu sa jej prihovoriť“. A potom mu to došlo. Niekto mu dal obrovské množstvo času, aby mohol dohnal to čo celý život zanedbával. Teraz má možnosť získať odvahu pred dievčatami. Prvý krát v živote sa nemôže vyhovárať na nedostatok času. Nemusí premýšľať nad dôsledkami, lebo aj tak si to vyskúša ešte raz a to nanovo. Hodil všetky starosti za hlavu a vybral sa svojou láskou. Mimochodom volá sa Katarína. Hovorme jej Katka. Samuel zobral zákrutu do cukrárne šmykom. Potom sa upokojil a u Katky si objednal dva kúsky nejakého koláča. Katka mu to po pár minútach doniesla a Samuel sa medzi tým modlil aby ta polhodinka plynula pomalšie.

Samuel neváha a vraví Katke, že ten druhy kúsok je pre ňu a nech si nachvíľku prisadne. Jediné šťastie mal Samuel vtom že si ho pamätala ešte zo základnej školy. Nemusím pripomínať, že prirodzene si hneď sadli do reči a debata trvala dlho pokým vedúca neprerušila pekný románik. Katka totiž mala obsluhovať zákazníkov a nie sa s nimi vykecávať pri koláčiku. Katka sa rozlúčila a so zamilovaným úsmevom povedala že ak pôjde ešte niekedy okolo nech sa určite zastaví. Samuel vystrašeným pohľadom zúrivými myšlienkami sa preklínal, že to už mohol spraviť dávnejšie presne už 63 krát a nespočetne krát na základnej škole. Vychádza z cukrárne prechádza sa a pozerá na hodinky koľko má ešte času pokým sa to všetko začne odznova. Tu prichádza ďalšie prekvapenie z mnohých a to, že už od posledného návratu prešla celá hodina. Cestovanie časom skončilo.
Táto vyše 32 hodinová udalosť zmenila Samuelovi značne život. Jednoducho povedané Katku má už za priateľku. Takže partnerka na stužkovú by bola, lásku tu máme tiež a aj ten vrchol lásky sa postaral o Samuelovo panenstvo :) Samuelovi bolo načase spoznať aj túto stránku života a zistil, že mu to vôbec neskracuje čas ale skôr naopak. Všetko išlo odrazu ľahšie.

PS: A všetci žili šťastne až do smrti :D