Pán P., môj brat, je asi deväťdesiatštyry kilové chlapčiatko. Tvár vysmiata, vajcovitá a na nej samé vyrážky. Oči modré, guľaté a veselé, ako dve veľké gulôčky, sa rady pozerajú na krásny svet. Svoje oči nezatvára pred problémami, naopak do všetkého pchá nos. Briadka s troma chlpmi, ktoré si stále holí, vyzerajú ako biele vysiace nitky. Ústa sú ako odpadkový koš, do ktorého sa všetko zmestí. Pery má úzke a nevýrazné.

Po raňajšom vstávaní sú jeho vlasy rozhádzané ako Japonsko po zemetrasení 7. stupňa. Každé ráno si na ne dáva gél, aby ich ako tak upravil. Je vysoký skoro ako Eifelová veža. Do dvoch metrov mu chýba iba niekoľko centimetrov. Vždy si hovorim, že ho v pôrodnici museli vymeniť za mláďa žirafi. Vďaka svojej výške sa môže venovať svojmu najobľúbenejšiemu koníčku, basketbal.
Učenie nie je jeho silnou stránkou. Keby leňochody žili v našich geografických šírkach, určite by sa mu čudovali ako môže byť až taký lenivý.

Veľmi ho nazúri, keď sa niekto zabáva na jeho účet. Vtedy sa nafúkne ako holub a ľudia sa ho radšej stránia, akoby mal na čele pripravený dynamit, ktorý už-už vybuchne.

Pre znamenie panna, v ktorom sa narodil, je typická rozdvojenosť osobnosti. Niekedy sa správa ako splašená kobyla, každého naokolo bije a hlavne mňa. Niekedy, naopak, je pokojný a tichý ako baránok, vtedy nemá náladu nikoho biť a svojím zatrpknutým pohľadom kazí ľuďom okolo seba náladu.

Napriek všetkému ho mám rada a rešpektujem jeho názory, ale aj tak si myslím, že mu v rebríčku krásy nepatrí ani to posledné miesto.