Vážená pani profesorka, milí spolužiaci,

prostredníctvom týchto pár minút by som Vám chcela pripomenúť, aby sme nezabúdali na to, čo má pre človeka najväčšiu hodnotu. Ľudský život.
Na svete je až príliš mnoho ľudí, ktorí sa svojím pričinením, alebo pričinením niekoho iného dostali do situácií na prahu života a smrti. Ak prežili, ich život sa pravdepodobne dostal do rúk iných. Do tých našich. Jednou z ciest ako im môžeme pomôcť prežiť je darovať krv. Tú vzácnu tekutinu, ktorú sám človek vyrobiť nevie.
Aby som vám mohla o tom niečo povedať, musím sa vrátiť k udalosti, ktorá mi pomohla stať sa darcom.
Stalo sa to minulý rok. Len tak som prechádzala ulicami Nitry, keď zrazu okolo mňa veľkou rýchlosťou prebehla blikajúca záchranka. Dalo by sa povedať, že v meste je to veľmi častý, bežný jav. Neviem prečo, ale nenechala som to len tak. Stále mi behali hlavou myšlienky, čo sa asi stane s osobou, ktorú vezie. Vzápätí som si uvedomila, že sa zamýšľam nad vecami, ktoré aj tak nedokážem vyriešiť. A šla som ďalej. Na druhý deň prišli do školy spolužiaci a pýtali si priepustku, aby mohli ísť darovať krv. A vtedy mi napadlo: „Tak toto je ten správny spôsob, ako niekomu pomôcť.“
Priznám sa, odmalička som neznášala doktorov, ale vedomie, že tam strávim par minút, aj to dobrovoľne, v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa z nej nemôžu ani pohnúť, mi dodalo odvahy a povedala som si, že pôjdem.
V tom momente by asi každému z vás napadla otázka: Ako to celé prebieha?
Ako som už povedala, podstatou je nemať strach, ale tiež splniť niekoľko nevyhnutných podmienok. Keďže je ich viacej, spomeniem iba niektoré: Darca musí mať od 18 do 65 rokov, vážiť viac ako 50 kg, byť zdravý, nemať žiadne pohlavné ani infekčné ochorenia, atď.
Ak sa už dostanete na transfúznu stanicu, musíte vyplniť jeden dlhý formulár, vďaka ktorému lekári zistia, či je vaša krv spôsobilá. Všimnite si, s akou zodpovednosťou musíte pristupovať k jeho vyplňovaniu. Vašou nerozvážnosťou by ste mohli ohroziť zdravie, ba dokonca život príjemcu.
Ďalším bodom je vaša registrácia a následný odber pre krvný obraz, vďaka ktorému lekár zistí, či náhodou nemáte žiadne ochorenia, o ktorých možno ani sami neviete, alebo či vaša krv obsahuje dostatočné hodnoty určitých látok.
Vo vedľajších dverách Vám urobia krátku prehliadku, zmerajú tlak, skontrolujú údaje vo formulári. Ak ste sa dostali až sem, môžem Vám povedať, že ste pripravení.
Priznám sa, keď som darovala 1.krát, tlak mi vystúpil na 130/100 a službukonajúci lekár sa ma spýtal, či sa bojím. Bola to pravda, ale v tom momente som bola taká odhodlaná, že mi bolo úplne jedno, že sa trasiem a srdce mi bije ako bláznivé.
Po tejto prehliadke pristúpite k samotnému odberu. Lekár Vám vpichne ihlu o čosi hrubšiu ako je tá, s akou ste sa mohli stretnúť pri očkovaní. Pôsobí síce hrozivo, ale plní svoj účel. Za pár minút Vám odvedie 400 až 450 ml, čo tvorí asi 13% cirkulovanej krvi a tiež vzorky pre zistenie krvnej skupiny a infekčných ochorení ako hepatitída typu B a C a syfilis.
Ale teraz Vás určite zaujíma iná otázka: Čo sa stane s darovanou krvou?
Krv zo všetkých odberov je kontrolovaná viacerými testami v laboratóriu, kde sa delí na jednotlivé zložky: koncentrát krvných doštičiek, krvné doštičky a plazmu. Avšak celú krv pacient dostane iba vo výnimočných prípadoch.
Využime teda túto možnosť a darujme kúsok seba. Určite sa nám zas vráti, keď to budeme najviac potrebovať. Ako povedal grécky filozof Platón: „Starajúc sa o šťastie iných, nachádzame svoje vlastné.“