Opis osoby

Opisovať osobu je ľahké vtedy, keď ju poznáme dlho, ale ťažšie je, ak ju nepoznáme vôbec. A najťažšie je opísať samu seba. Preto som sa rozhodla, že si vyberiem najľahšiu možnosť. Opíšem moju spolužiačku, Marcelu.

Poznáme sa už 12 rokov. Od škôlky. Mávala krátke vlasy učesané do „fontánky“. Postupom času sa vonkajšie, ale aj vnútorne veľmi zmenila.
Je k sebe veľmi sebakritická. Vadia jej na nej malé banality, ktoré ma skoro každý človek.
Vie hrať na gitare, chodila 6 rokov na hodiny hudby. Každý týždeň máva volejbal, kde si našla veľa priateľov.
Dnes, má hnedé dlhé vlasy rozpustené alebo v gumičke na vysoko. Niečo jej predsa zostalo zo škôlky. Nos má veľký a hnedé oči primerané k hlave s okuliarmi. Krk má dlhý. Má asi 175 cm, aby mala dobrý výhľad na opačné pohlavie. Rada sa oblieka trendovo, väčšinou do farebných tričiek s rifľami. Sukňu mala naposledy asi pred piatimi rokmi. Často robí grimasy. Keď sa jej niečo nepáči, ústa vytočí do strany.

Je z veľmi dobrej rodiny, ktorej rodičia sú síce menej spoločenskí. Výzorovo je po otcovi, vlastnosťami po mame. Je veľmi priateľská a komunikatívna. Najviac ju štve, keď sa jej prihovárajú robotníci, ktorí zatepľujú jej panelák. Väčšinou sa na nich len smeje, ale niekedy s nimi „hodí“ aj reč. Je dosť trpezlivá. Hlavne vtedy, keď meškávam do školy a ona ma musí vždy čakať. V poslednom čase sa už lepším. Je veľmi obľúbená u našich profesoroch, väčšinou sa na nich usmieva. Najmä na volejbale. Často sa jej jazyk nezastaví. Niekedy jej ani polovicu vety nerozumiem, preto to aj trikrát musí opakovať.
Pred písomkami vnáša do triedy veľa stresu. Nikto sa nevie sústrediť. Ale napriek tomu je zodpovedná, do školy sa učí poctivo, a aj veľmi ochotná.