Milí otcovia.

Už od malička nás zahŕňate láskou, nehou a opaterou. Snažíte sa nás chrániť pred všetkým zlým, čo by nás mohlo postihnúť. Ste našimi opornými bodmi a vieme, že aj keď zakopneme, tak vy tu vždy budete pre nás, pre svoje deti a podáte nám pomocnú ruku. Hoci sme Vám vašu úlohu ochrancov hlavne v období nášho dospievania nie príliš uľahčovali, vedzte, že aj tak sme mali a máme radosť, keď sa o nás zaujímate a staráte. Veď povedzme si to na rovinu, kto by nebol rád, keby sa oňho niekto staral a zaujímal.

Aj keď sme vás občas odbili rôznymi slovami typu: Daj už pokoj, alebo Čo teba do toho, dúfame, že viete, že si vašu opateru a starostlivosť vážime a sme Vám za ňu vďační. Držali ste nás pod svojimi ochrannými krídlami v bezpečí domova, tak ako je to úlohou rodičov. No blíži sa čas našej skúšky dospelosti a preto postupne musíme opustiť tento bezpečný úkryt a postaviť sa na vlastné nohy. Okúsiť svet plný nástrah a poučiť sa keď už nie na cudzích tak na chybách vlastných. Nech je Vám však zadosťučinením, že do sveta ideme so všetkým tým najlepším, čo máme od vás. Budeme sa snažiť žiť tak, aby sme neurobili zlé meno sebe ale ani Vám.

V tejto chvíli stojíme pred vami pretvorení na hviezdy. Z Vašich dievčatiek sa dnes stali dámy a z Vašich synov gentlemani, no chceme aby ste vedeli, že vždy budeme potrebovať našich otcov a ich dobré rady, a to znamená, že ste a zostanete pre nás nenahraditeľní. A za to Vám chceme dnes hlavne poďakovať, za to že ste vždy tu (pre nás) a za vašu obrovskú lásku a podporu, ktorú nám dávate.

Za toto a za ešte omnoho viac vám patrí jeden obrovský bozk, úsmev a vďaka. Ešte raz zo srdca Ďakujeme.