Osôbku, ktorú som sa rozhodla opísať, pozná každý z vás, pretože som to ja. Tá maličká a zároveň drzá, s očami ako Číňan a nosom ako Pinochio. Vzrastom sa podobám na záhradného trpaslíka. Moje vlasy vyzerajú ako kopa sena, aj keď sa to snažím zakrývať každodennou rannou úpravou. Oči, ktoré ako som už spomínala vyzerajú ako oči Číňana, sa občas menia z modrých na modro-zelené ako drahokamy. Stredne veľké uši, pomocou ktorých počujem aj cez steny mám stále na stopkách. Veľkú hlavu a malý trup držia veľmi labilné nohy, Ktoré dokážu zakopnúť aj na rovnom chodníku. Som športové drevo, a keď som nervózna alebo sa mi niečo nedarí, rozkrikujem sa a dupem nohami ako kôň.
Tento malý trpaslík sa stále snaží byť úprimný až niekedy pripomína ježibabu. Rada sa starám o prísun a podávanie informácii iným. Svojou lenivosťou sa podobám na leňochoda z doby ľadovej. Do každej činnosti sa musím doslova núťiť. Moju radosť vyjadruje životné krédo: Úsmev je to najkrajšie, čo si môžeš obliecť. Znamenie blížencov, v ktorom som sa narodila, je typické rozdvojenou osobnosťou. Ja som toho živý príklad. Niekedy sa správam ako splašená kobyla, ktorá svojím nenormálne smiešnym smiechom, ktorý pripomína rozjareného koňa smeje na každej hlúposti. Inokedy, keď som bez nálady som krotká a tichá ako baránok.
Myslím si, že aj napriek tomu, že som aká som, ma moji priatelia majú radi a trávia so mnou veľa času, počas ktorého spolu prežívame veľa zábavy.