Súkromný list

Ahoj, Kristína!

Ani nevieš, aká som rada, že som si konečne našla čas napísať Ti. Pri všetkých tých peripetiách v škole a doma, môžem byť vlastne rada, že žijem. Ale o tom hovoriť nechcem.

Svoj list začnem skutočne neobvykle. Neopýtam sa Ťa, ako sa máš, ani nič také. Naozaj to odo mňa nečakaj. Som na to až príliš rozrušená. Celý týždeň to v sebe dusím, nikto o ničom zatiaľ nič nevie. Ale Tebe to povedať môžem. Našťastie, pretože inak by som sa snáď zbláznila. Ale začnem od začiatku. Tu to máš:

Ocka povýšili! Áno, naozaj čítaš dobre. Je to pravda. Ani nevieš, aká som bola rada, keď nám to povedal. Ale aj dobré veci majú svoje tienisté stránky. Touto je preradenie na pobočku do Blavy. A tak sa tam aj o dva týždne už definitívne sťahujeme. Mamka si momentálne takisto vybavuje personálne preradenie do miestnej pobočky, aby si nemusela hľadať prácu od začiatku. A brat? Ten skáče od radosti po plafón. Je mu jedno, že bude začínať úplne od piky. Chcela by som to cítiť ako on. A tu sa dostávame ku mne. Ja som totiž v tejto veci veľmi rozpoltená – jeden deň sa Blavy neviem dočkať a na druhý deň sa z Košíc nechcem pohnúť ani o krok. Ak by ťa to zaujímalo – momentálne sa do Blavy neskutočne teším. Asi to bude tým, že som mala v škole ťažký deň a skutočne mi lezie hore krokom. Snáď to ešte tých pár dní vydržím. Drž mi prsty. Píšem Ti to, lebo to skutočne nemám komu povedať. Samozrejme, pomyslíš si, že načo mám priateľov. Ale tým to nemôžem povedať. Vôbec. Rodičia mi vybavili v škole povolenie prestúpiť uprostred školského roka na inú školu. S bratom nebol žiaden problém. Tam riaditeľ súhlasil hneď. U mňa to boli iba samé vybavovačky a papierovačky. Hrozné. No ale odbočujem od témy. Vieš si predstaviť, akí budú všetci vyhúkaní, keď im jedného dňa oznámim, že už ma asi nikdy neuvidia? Naozaj nerozumiem, načo je to nutné. Mamka tomu hovorí „čistý rez“. Zmiznúť bez rozlúčky. Ževraj to tak menej bolí a skôr sa to zahojí. Ostanú iba spomienky. Snáď to bude fungovať. Drž mi, prosím Ťa, prsty.

Ach, ako ten čas letí! Chcela by som Ti toho toľko napísať, ale nie je ani čas a už ani miesto. Ani nevieš, ako si mi pomohla. Dúfam, že mi odpíšeš čo najskôr, aby si ma zastihla ešte v KE.



Ahoj, Veronika!