Vážený pán riaditeľ, vážený pedagogický zbor, milí žiaci!

Nastal okamih, ktorý nám bude pripomínať naše detstvo, čas prežitý na tejto škole a zároveň obdobie, ktorým sa prenesieme do mladosti. O mladosti sa hovorí, že je najkrajším obdobím života.
Ešte dnes si spomínam nato, ako som po prvýkrát vkročil do budovy tejto školy s veľkým strachom a obavami. Bol to však aj čas veľkej radosti a túžby po spoznaní niečoho nového. Noví spolužiaci, učitelia, povinnosti, prostredie... toto všetko ma sprevádzalo pri nástupe do prvého ročníka. A nasledovalo ďalších deväť rokov plných „usilovného sedenia nad knihami “.

Ten čas prešiel veľmi rýchlo a ani som sa nenazdal a už som tým, kým som vždy túžil byť. Som deviatak. Mojou milou povinnosťou je poďakovať sa všetkým, ktorí ma doviedli až sem. Ďakujem celému personálu školy: pánom školníkom, našim usilovným pani upratovačkám, žiakom, obetavému pedagogickému zborom a tiež patrí vrelá vďaka našim rodičom za ich lásku, trpezlivosť a pochopenie.
Už sme na konci. Náš koniec nás však posiela niekde ďalej. Posiela nás objavovať nové prostredie, kde nás čakajú vyššie nároky, ale kde sú aj nové nádeje. Nádej po spoznaní nových a možno lepších ľudí, ktorí nám pomôžu objaviť nepoznané hodnoty.
Ale teraz sa prenesme opäť sem, na toto miesto, kde stojíme s túžbou po krásnej a nezabudnuteľnej rozlúčke s vami, milí žiaci, aby ste si nás vždy pamätali.
Viem, že tento okamih je neopakovateľný a tak ešte naposledy sa vám všetkým chceme veľmi poďakovať.
Náš čas odchodu je už tu. Už sa prestávame nazývať žiakmi. Stávajú sa z nás študenti stredných škôl. Lúčia sa s vami vaši deviataci.