Príbeh zo života

Môj príbeh sa začína plačom v bratislavskej nemocnici. Bolo to 24. 06. 1991. Napísali mi niečo na nožičku, to niečo bolo Zuzana Molnárová, moje meno...

Keď sme prišli domov s mojou mamou a s mojím otcom do Tomášikova, čas utekal veľmi rýchlo. Ani som sa nenazdala a už som mala tri roky. To znamenalo že som musela ísť do skôlky. Bolo tam veľmi dobre, pretože som si tam našla kamarátky a kamarátov, z ktorých sa neskôr stali moje prvé lásky. Ako čas plynul blížili sa moje 6. narodeniny.

Nastúpila som do 1. ročnika na ZšsVJM v Tomášikove. Bolo tam veľa neznámych detí, ktoré som neskôr spoznala. V 5. ročníku som začala navštevovať triedu s rozšíreným anglickým jazykom. Každý rok som sa zúčastnila školskej súťaže v maďarskej literatúre a gramatike. Aj keď ma škola nebaví dúfam, že mám dosť dobrý prospech. Ani som sa nenazdala a už som bola pred bránami konca 9. ročníka. Rozhodla som sa dalej študovať na SOU s VJM ul Gyulu Szaboa 21, 2006 v Dunajskej Strede, odbor kaderníčka. Doteraz si myslím, že to bol dobrý výber. Popri škole som mala čas aj na svoje záujmy, ktoré sú hudba, filmy, počítač, prechádzať sa a bicyklovať.

Moje predstavy o budúcnosti a o povolaní sa každým rokom menili. V škôlke si pamatám že ma zaujala barmanka. V škole to už bola cukrárka a koncom 7. triedy už kaderníčka. V budúcnosti by som sa chcela vydať, mať deti a pracovať.