Beletrizovaný životopis

V jedno krásne jesenné skoré ráno som sa v trnavskej nemocnici, na začiatku školského roka prihlásil na svet. Pre rodičov to bola asi najkrajšia chvíla v ich živote, keď ma uvideli plakať v náručí.

Ani som si nestihol uvedomiť a prišla moja prvá zmena v živote. Mal som rok a pol, mama šla do práce a ja som začal chodiť na varovku k jednej, pre mňa vtedy neznámej tete. Zo začiatku som plakával, neskôr som si zvykol a z neznámej tety sa stala teta Helenka, moja tretia babka. Prežili sme spolu veľa krásnych chvíľ. Chodili sme spolu do mesta, na prechdázky do parku, vždy mala čas sa mi venovať.
Ale tento čas rýchle ubehol a už som mal štyri roky. Jedného krásneho rána nastal čas môjho prvého dňa v škôlke. Nebolo mi všetko jedno, zas som nikoho nepoznal, ale po krátkom čase som si našiel veľa kamrátov. V škôlke som zas nepobudol veľmi dlho a nadišiel ten čas pobrať sa do školy, tak ma rodičia v prvý školský ďen odviedli do školy.

V prvej a druhej triede som spoznal veľa nových kamarátov a jednu veľmi milú učiteľku. Ako som chodieval do vyšších ročníkov, všetko to učenie sa začalo znásobovať a ja som mal menej chvíľ na hranie a ešte k tomu som začal chodiť na hokej. Mávali sme tréningy, či poobedné alebo večerné, a bolo menej času na učenie. Teraz som ôsmak a už aj rozmýšlam, kam by som chcel isť na školu v budúcnosti. Najradšej by som išiel na dopravnú alebo stavebnú, ešte som sa nerozhodol. V budúcnosti by som chcel hrávať profesionálne hokej , ale keby že ma hokej neuživý tak si musím nájsť aj nejakú prácu aby som uživil seba poprípade aj rodinu. Nehajme sa prekvapiť čo sa stane v buúcnosti.