Beletrizovaný životopis

Písal sa dvadsiaty šiesty október tisíc deväťsto deväťdesiatštyri. V jednej košickej rodine sa tehotná žena začala cítiť zle. Po vyprevadení svojej dcéry do školy sa dala svojím manželom odviezť do nemocnice. Poobede za potlesku praktikantiek zo zdravotnej školy priviedla na svet druhorodené dieťa – syna. Asi už viete, že tento príbeh je o mojej rodine a o mne.

Po piatich dňoch pobytu v nemocnici ma priniesli domov. Vtedy si už obidvaja moji rodičia uvedomovali, že nastanú zložité situácie, Pretože výchova dieťaťa je jedna z najdôležitejších, ale aj najkrajších povinností rodiča. Bolo to niekoľko týždňov piskotu a plaču, ktoré priam trhli srdce. Postupne som sa vzájomne spoznával s babkami, dedkami, strýkami a tetami. Nepamätám si síce tieto časy, ale určite sa mi niekde v hlave uložilo, že týchto ľudí ešte istotne stretnem. Z maminho rozprávania viem, že som dosť skoro vedel hovoriť a chodiť rovno. Na svoje prvé narodeniny som sa naučil aj otáčať počas chôdze. Po tom, čo som sa naučil hovoriť, som rozprávam veľmi veľa. Táto vlastnosť mi ostala až doteraz.

V septembri 1997 som začal chodiť do škôlky. Prvý deň niekde bez rodiča bol samozrejme strašný. Nevedel som sa dočkať, kedy po mňa mama príde. Postupne som si na to nejako zvykol. Ako škôlkarovi mi mama ukazovala písmená na klávesnici. Nevediac prečo som si ich automaticky zapamätal. No stále som nerozumel, ako sa s písmen stanú slová. Rok pred nástupom do školy mi napadlo, že spojením E M A vznikne Ema. Bol to môj prvý „objav Ameriky“.
Pred septembrom 2001 som mal zmiešané pocity. Všade sa už začiatkom augusta písalo to známe "do školičky, do školy!" Podľa tých plagátov som si myslel, že v škole je dobre. Ale prečo sa teda moja sestra vyjadrila, že by si najradšej so mnou vymenila miesto a ona by si v škôlke pospala, čo som ja nenávidel? Nevedno ako som sa rozhodol, že sa budem do školy tešiť. Dostali sme skvelú triednu učiteľku, takže spočiatku sa mi tam páčilo. Až keď pribúdalo učivo, som zistil, o čom škola skutočne je.

Teraz som v ôsmom ročníku základnej školy. Ešte rok a budem mať pred sebou ťažkú životnú skúšku – prijímačky.
Ak sa ma opýtate ťažkú otázku, čo ďalej, tak by som asi odpovedal, že by som sa chcel dostať na gymnázium a po skončení gymnázia by som rád pokračoval v štúdiu na vysokej škole. Momentálne ma láka informatika. Dúfam, že sa mi to splní a budem v živote šťastný. Držte mi palce.