O živote bubliniek vo fľaške Coca-Cola

Bol taký istý deň ako iný. Pracovníci vo firme na Coca-Colu pracovali ako každý deň. Ale predsa bolo na tom dni niečo iné. Pri dávaní bubliniek sa stala nezvyčajná vec. Bublinky ktoré sa dali do fľašky oživli. Ale nikto si to nevšimol.
Prebiehalo to takto:

„Dobré ráno,“ povedal, tatko bublina. „Bré ránko tatko bublina,“ povedal jeho syn Juro aj jeho dcéra Sára. „Dobré ránko,“ odpovedala na to mamka bublinka.
„Toto toto to čo je?“ Vykoktala zo seba Sára ukazujúc prstom na bublinu za Jurom. Juro sa otočil a zasmial sa. „Veď to je strýko Fred.“ „Hej Sára, zasa si mi pokazila zábavku. Veď vieš aké je to nuda keď si zavretá vo fľaši.“ „Nie neviem. Veď som tu len 3 dni.“ odpovedala Sára. Ha a ja som tu 10 z 11.“ „Ja za to nemôžem, že som sa vytvorila len pred troma dňami.“ ohradila sa Sára. „A ja za to môžem že som sa vytvoril hneď na začiatku?!“

„Ahoj strýko Fred.“ skočil mu do reči Juro aby predišiel hádke. „Ako si sa vyspal, strýko??“ „Ušlo to. Ale nie tak ako včera. Táto noc bola veľmi rušná, pretože sme akurát cestovali dodávkou a hrkotali sme tak že sa vytvárali tak rýchlo bubliny, že som sa ani nevyspal, taký bol pri mojej hlave vreskot a hukot. Ale dúfam, že keď nás vyložia tak nás už vypustia.“ povedal jedným dychom strýko. „Čo sa stane keď nás vypustia?“ Spýtal sa Juro so Sárou jednohlasne. „Neviem. Ale asi to čo sme boli predtým ako sme sa stali bublinami.“

„A čo sme boli predtým? Lebo my si to nepamätáme!“ skríkli Juro a Sára. „Ako si to môžete pamätať? Veď to, že všetky bublinky v tejto fľaši existujú je len náhoda.“ vysvetľoval tatko bublina. „Moja reč, moja reč.“ povedal strýko Fred a zamračene si poťahoval fúzy. „Ako to vieš?“ opýtal sa Juro. „Od strýka Freda, samozrejme.“ odpovedala za tatka bublina mamka bublinka. „Strýko Fred, ako to vieš?“ vysypal zo seba Juro.  „Počul som to od prvej bubliny. A vôbec máme dneska nejaký deň otázok o ktorom neviem? povedal strýko Fred a huncútsky žmurkol na deti bubliny.

Tak poďte ideme niečo.... uprostred vety sa strýko zasekol. A to čo nasledovalo bolo hrozné. Fľaša sa rozbila, všetky bublinky od strachu kričali, vrieskali akoby sa zem rútila. „Čo sa to deje?!“ skríkla Sára. „Fľaša sa rozbila! A teraz sa nápoj rozlieva a tým sa ničia bublinky!!“ „Nie!“ skríkol Juro. „Nechcem prasknúť! doplnila ho Sára. A kde sa vzal tu sa vzal akurát, keď sa to stalo, bublinka Sára, Juro, mamka bublinka, tatko bublinka aj so strýkom Fredom padli malému dievčatku menom Klára do bublifuku.