referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Marek
Štvrtok, 25. apríla 2024
Sen a Skutočnosť
Dátum pridania: 12.02.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: glossyny
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 983
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 

Sen a Skutočnosť

I.
Nevládala som utekať. Neustále som sa obzerala, ale stále ma dobiehal. Potkla som sa a v tme som stratila orientáciu. Počula som ako sa blíži, čľapotajúce kroky mi naháňali strach, mala som pocit, že tlčúce srdce mi vyrazí dych a hrča v krku mi nedala nadýchnuť sa. Skočil na mňa, špliechala z neho voda a schytil ma pod krk. Poriadne ma škrtil, už sa mi začínalo triasť telo, ale dávka adrenalínu vyslala signál do tela a ruky nevediac ako mu vrazili poriadne medzi oči. Odkopla som ho na zem a utekala do blízkeho lesa. Zo stromov kvapkala voda a šum stromov ku mne neprepustil žiadne zvuky. Dobehla som až k jazeru. Tvár som mala celú mokrú, stekala z nej voda, možno to boli aj slzy. Obrátila som sa, v lese bola len tma, nič som nevidela. Všetko začalo byť čudné, od jazera sa ťahala prízemná hmla a ja som si nevidela na nohy, ale hore bolo jasno. Mala som strach a nevedela som, kam sa pohnúť. Blízko mňa mal byť breh, ale nevidela som ho.
Stála som tam poriadne dlho. Skoro som znehybnela. Vtom ma niečo chytilo za nohu!! Vtedy som spanikárila, zakričala som a utekala po okraji lesa. Bežala som dlho, až do vyčerpania. Keď som si bola istá, že nikto za mnou nejde ubrala som z behu. Jediné, čo ma prenasledovalo, bola víriaca sa hmla. Ani som si nevšimla, že prestalo pršať, na oblohe svietil mesiac. Niečo mi tu však nesedelo. Obzerala som sa dokola, ale nič som nepočula, stromy akoby skameneli, ani sa nepohli. Hmla sa ďalej vírila a predo mnou sa zjavil TEN muž. Z nosa mu tiekla krv. Hneď sa mi zvýšil tep, čakala som, že ma schmatne, ale on na mňa pozeral vydeseným pohľadom a namáhavo dychčal. Vtedy som si uvedomila, že neutekal za mnou, to NIEČO utekalo za ním. Zatackal sa a padol na zem. Cez hmlu som nevidela kam, len hmla okolo neho sa začala hýbať a smerom od neho sa tvorila víriaca sa cestička. Myslela som si, že už sa mi nič neprihodí. Rozhodla som sa ísť smerom von z lesa, ale stále som bola v strehu, pripravená rozbehnúť sa pri ďalšom prekvapení. Ale predo mnou doslova vystrelil z hmly zvierací netvor.

Nič hroznejšie som nevidela. Pozerala som mu do očí. Sálalo z nich diabolstvo. Bol vysoký ako ja. Pripomínal mi škriatka, veľkého škriatka s hadími očami. Bol chlpatý a na temnej, vráskavej tvári sa začal zračiť úškrn. Vyceril zuby a smial sa hlasom, ktorý sa ozýval po celej doline. Bola som bezmocná. Nemala som šancu ujsť a to ho povzbudzovalo. Vystrel ruku a smeroval ňou k mojej tvári. Na líce mi položil chlpatú dlaň a ceril na mňa zuby. Začal ma štípať na lícach a hlasno sa pritom smial. Trepala som sa a kričala som...
Dnes ráno sa mi začal deň veľmi príjemne. Kamarátka ma večer zavolala do kina. Povedala, že to bude zaujímavý horor. Horory v kine sú super.
Poobede som si vyrazila do mesta, čas mi ubiehal rýchlo. Večer po mňa prišla kamarátka a pomalým tempom sme kráčali do centra mesta.....Po kine sme sa rozlúčili. Bolo už neskoro a v meste bolo prázdno. Chladný vietor ma donútil zrýchliť tempo.

II.
Je tma, svetlo vyžaruje jedine z pouličných lámp a občas idúceho auta. Kráčam po ulici a pre istotu sa stále obzerám okolo seba. Zrazu sa mi zdalo, že počujem šuchot z neosvetlenej časti ulice. Zbledla som, ale kým som dostala strach, zvedavosť ma dotiahla až do jej tmy. Žmurkám, žmurkám a zrazu z tej tmy niečo žmurká na mňa. Zrazu som skoro dostala infarkt a to pre dve veci. Z tmy na mňa niečo zazeralo a ako keby som už nemala dosť, to o čo som sa potkla na mňa začalo štekať. Ten okamih, v ktorom som sa ocitla, sa dá len ťažko vysvetliť. Ani som nevedela, či som na zemi, alebo stojím. Automaticky som sa postavila utekať. Pri tom som ešte stíhala kričať. Ten pes, aspoň si myslím že to bol pes, ktorého som priľahla, sa o chvíľu prebral z dočasného bezvedomia a začal za mnou utekať. Môj dom bol už iba dvadsať metrov od miesta, kade som práve bežala. Zhodou okolností to bolo presne na úrovni toho čierneho miesta, no našťastie to, čoho som sa bála, bola iba mačka. Ale väčšie obavy mi robil pes, ktorý sa očividne vydal za mojím chrbtom. Boli to už iba dva metre ktoré ma delili od dverí, ale ten štekot som počula tesne za sebou. Stihla som to, ale ten pes také šťastie nemal, zaparkoval to do sklenených dverí. Ostala tam po ňom malá pavučina prasklín, ktorá mi vždy bude pripomínať môj nočný zážitok. Unavená som sa uložila do postele a s myšlienkami na nočný zážitok som sa snažila zaspať. Po chvíľke sa mi myšlienky začali sústrediť na film z kina. Únava ma dohnala do takého tvrdého spánku, že som sa zobudila až na mamine štípanie na líce. Budila ma zo sna....

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.