Čo rozpráva školská lavica

Čo som? Som kus dreva, plastu a kovu zbitého do jedného celku, tzv. lavica. Prostriedok vyrobený pre mladých študentov v školách, aby si mali na čom písať svoje poznámky a ukladať svoje desiaty či knihy. Moja cesta smerovala od výroby priamo do jednej základnej školy pod Tatrami. A tu som začala prichádzať na to, že mám viac účelov na koľko ma vyrobili.

Uvítali ma tým, že som sa dostala do 9.c, čo bola najhoršia trieda na škole, niektorí žiaci tu mali cez 17 rokov. Po prvom dni som sa tešila kedy už bude koniec školského roka, alebo kedy ma odtiaľ presunú niekam inam. Pán Leonardo da Vinci alebo žiak Igor vyhotovil svoje umelecké dielo za necelých pätnásť minút, pričom si myslel, že ho to vystrelí do bohatej budúcnosti. No nebola to Mona Lisa ale čierno-čierna lebka s jedným okom. Po prvom mesiaci v tejto triede ma omrzelo byť lavicou. Moja úloha sa vôbec nenaplnila. Za celý ten čas si domňa nik nevložil žiadnu desiatu ani knihu, ba ani poznámky sa na mne nepísali. Vrátane lebky pribudlo pár postavičiek so sekerami a mečmi, poznámky z prírodopisu a pár vzorcov z matematiky. To nebolo všetko, prišla zima a chlapci už nemohli hrať vonku na ihrisku futbal, tak čo iné ich mohlo napadnúť, ako si spraviť bránku z koho iného než mňa.

A bolo to tu – prvá strela Tomáša od tabule presne do mojej plastovej časti. Myslela som, že ich to bude mrzieť, no ten malý kúsok čo odletel vyhodili von oknom a hrali ďalej. Našťastie už nič nepolámali a ostala som „celá“. Pomaly sa blížil koniec školského roka, čo znamenalo výmenu žiakov a dúfala som, že aj triedy. Pani učiteľka nariadila umyť a vyšmirgľovať všetky lavice v triede. Každý mal tú svoju, Igorovi to problém nerobilo, pretože mal dedka stolára a priniesol si brúsku namiesto drsného papiera. Prešlo 30 sekúnd a nechýbal mi len kúsok plastu, umelecké diela, ale priemer dosky sa zúžil o polovicu. Igor s úsmevom odkráčal domov, že stihol ako prvý „vyčistiť“ lavicu.

Prázdniny boli skvelé, nik ma neotravoval celé dva mesiace. Hneď ako leto skončilo privítali sme nových žiakov 9.c a moje obavy sa naplnili. Do triedy pribudli 4 nový žiaci a zbytok vrátane Igora ostal. Len čo vošiel do triedy, bála som sa, že vyberie z vrecka svoju čiernu fixku, no nestihol to. Najprv si na mňa sadol a keďže som bola tenká po jeho úpravách – zlomila som sa. Pribehol pán školník s pani triednou učiteľkou a dali mu zaplatiť novú lavicu, a že tu starú, čiže mňa si môže zobrať domov. Čakala som, že ma spáli v krbe, ale nechal ma pred školou pri smetnom koši.

Stála som tam celé dva týždne kým ma smetiari neodviezli na smetisko. Ešte som stihla odkázať novej lavici ktorá ma má nahradiť, že ako skončí. Teraz smrdím, obklopená bordelom a školy som si moc neužila. Môj účel bol zanedbaný!