Dlho som uvažoval nad tým, o kom napíšem charakteristiku, pretože v mojom okolí je množstvo ľudí, na ktorých mi veľmi záleží. Rozhodol som sa, že opíšem môjho najlepšieho kamaráta. Hovorí sa, že človek má veľa kamarátov, no len pár ozajstných priateľov myslím si, že Peťo bol naozajstným kamarátom. Použil som slovo bol, lebo presne na Nový rok z ničoho nič nás všetkých opustil. Bol to skutočne priateľ s veľkým P.

Peťo mal čokoládovohnedé oči, ktoré sa rozžiarili vždy keď mohol byť s tými, ktorých mal rád. Mal neposlušné hnedé kučeravé vlasy a svojou výškou ma dokonca „porazil“. Jeho humor, ktorý nás všetkých držal v dobrej nálade aj keď človeku bolo pod psa, nás vždy dokázal povzbudiť. Nikdy sa s ním človek nenudil. Niekedy vedel vystrojiť dosť veľký problém – ale aj naša partia, ktorí sme chodili vonku, sme sa podieľali viac-menej na jeho žartíkoch, ale potom sa ten problém nakoniec vyriešil bez vážnejších problémov. Vždy, keď som potreboval poradiť, pomôcť alebo sa posťažovať, bol stále ochotný venovať mi svoj čas. Pravdaže, aj on keď potreboval s niečím pomôcť, tak som mu podal pomocnú ruku.

Jeho koníčkom, ktorému sa venoval bol futbal. Na postave si síce nepotrpel, ale práve každodenným vydaním energie pri futbale, dosiahol vyšportovanú postavu a pri pohľade naňho, by ste mu určite pridali aspoň dva roky. Bol brankárom v niekoľkých tímoch. Dovŕšil to až do základnej zostavy v MFK Košice, kde ak by pokračoval ďalej mohol sa dostať veľmi vysoko. Stále s chuťou šiel si zahrať futbal s kamarátmi, na ihrisku sme si zakopali alebo zahrali futbal. Bol to vysoký a sympatický chalan. Ku každému bol úprimný a na dnešné pomery veľmi milý, čím si získal veľa kamarátov a hlavne kamarátky.

Vedel ľuďom povedať do očí to, čo si myslel. Tak ako ja, aj on sa riadil heslom „ Čo na srdci, to na jazyku“. Niekedy sa choval ako psychológ, inokedy ako vynikajúci zabávač ale boli chvíle, keď sa nazlostil a vtedy už nebolo každému všetko jedno. Aj ja som si s ním niekedy vymenil pár názorov, ale vždy po niekoľkých minútach sme sa vedeli udobriť a ďalej rozprávať o iných veciach. Povinnosti bral vážne a vedel ich všetky aj doviesť do úspešného konca. Na tréningoch vždy vydal zo seba všetko, no v škole bol ako každý žiak. Aj keď domáce úlohy písal v škole, na jeho prospechu to nebolo vidieť. Učitelia ho mali veľmi radi. Všetko čo robil, robil s radosťou a chuťou, a s pevným odhodlaním dotiahnuť to do konca.

Pochopil, že úsmev dáva veľa, a predsa nestojí nič. Mal jeden pre každého prichystaný. Tento človek znamenal, ale aj znamená veľmi veľa, pre mňa ale aj pre všetkých kamarátov. Každý za ním smúti, ale už je to všetko iné odkedy medzi nami nie je. Jeho odchodom stratili rodičia milovaného syna, my kamaráta a niektorí aj spoluhráča. Je to pre všetkých veľká strata ale v našich srdciach bude žiť naveky.