Po studenej zime každoročne prichádza jar. Obloha sa leskne ani diamant. Spoza plávajúcich obláčikov sa usmieva štrbavé slniečko. Jeho dlhé zlatisté lúče hladia zem a roztápajú bohatú zimnú nádielku. Prebúdza sa všetká okolitá príroda.

Spopod vločiek jemných ako páperie sa začína ohlasovať trávička. Je ešte mäkkučká a človek by ňou rád rozhodil ruky. Slabučký vetrík rozhojdáva prvé kvietky-snežienky. Sú veľmi nedočkavé a tešia sa, keď si budú pospevovať v teple domova. Na svet sa už pýtajú prvosienky. Ich drobné žlté hlávky svietia ako najjasnejšie hviezdy na oblohe. Aj na stromčekoch sú vidieť prvé príznaky jary. Konáriky si hoja rany, ktoré im spôsobil ťažký sneh a na niektorých sa objaví aj niekoľko lístočkov ľahučkých ako vánok. Púčiky sa už-už idú rotrhnúť a z niektorých vystrkujú očká drobné lístočky.

Pani jar prebúdza zo spánku aj živočíchy. Na trávičke sa prechádzajú maličké mravčeky a môžeme nájsť aj pavúčiky. Usilovné včielky už vyletujú zo svojich úľov a opeľujú prvé kvietky. Pomedzi stromčekmi blúdia aj ryšavé veveričky a rozkošne si otvárajú oriešky. Z búdiek už počuť ľubozvučné hlasy vtáčikov a na drôtoch sedia lastovičky. Jar vyháňa na čerstvý vzduch aj ľudí. Parky sú v tomto období preplnené ľudmi kochajúc sa krásou prírody.

Zima je už nenávratne preč. Sneh je už vidieť len na vrcholcoch pohorí. Potôčik si robí cestičku medzi posledné kryhy ľadu a po cencúľoch už niet ani stopy.