Beletrizovaný životopis

V jeden zimný deň, keď drobné vločky pokryli krajinu bielou perinou a strany kalendára ukazovali na mesiac február, sa z bratislavskej nemocnice ozývalo nepríjemné škriekanie.
Prišla som na svet ja, ďalší obyvateľ našej modrej planéty. Rozhodla som sa, že všetkých ohromím svojím speváckym talentom. Nepriniesol ma bocian, ako by ste si mysleli. Oni majú totiž v zimných mesiacoch dovolenku a lebedia si niekde pri Stredozemnom mori. Po pár dňoch ma už prestalo baviť sledovať mimozemšťanov pobehujúcich okolo mňa v bielom plášti a tak som sa spolu s mamou vybrala domov kde ma už s očakávaním vítala celá rodina spolu s mojou staršou sestrou.

Postupne ako roky pribúdali, nastalo obdobie prvých krokov, prvých pádov a prvých slov- mama, tata. Mojimi vernými spoločníkmi do troch rokov boli dva cumlíky, pre ktoré, keď sa stratili, rodičia neraz prehľadali celý dom. Ako dieťa som bola veľmi neposedná a ukecaná. Všetko som musela vedieť, vidieť a otázka prečo ma sprevádzala na každom kroku. Celá rodina mi hovorila „kuvik“. Po troch rokoch strávených doma, nastal čas nadviazať kontakt s inými deťmi. Zrazu som jedného dňa cupitala po chodníčku ktorý viedol až k dverám materskej škôlky. Na toto obdobie nemám veľmi dobré spomienky. Neraz sa stalo, že som visela na plote našich susedov a plakala. Veď kto by chcel znovu vidieť tváre našich učiteliek posiate bradavicami a počuť ich škrekľavý hlas.

Druhý september 2001, bol významný deň. Po prvý krát som zasadla do školských lavíc. Prvý stupeň som zvládla bez väčších problémov a vety ako mama má Emu a Ema má mamu či násobilka mi už nerobili problém. Po štyroch rokoch, som s drobnými slzičkami v očiach musela opustiť školu kde učenie bolo hravé a zábavné a každé ráno cestovať do susednej dediny. Znova som sa ocitla v novom kolektíve, v novej budove s novými učiteľmi. Našťastie mám skvelých spolužiakov a učenie mi nerobí veľký problém. Teraz som v ôsmom ročníku a kladiem si otázku čo ďalej ? Možno si splním detský sen byť herečkou alebo sa budem unášať úplne inými smermi a čakať, aké prekážky, smútok ale i radosť či šťastie mi osud uštedrí.