Zaprášená, stará. Nepreceniteľná a nevyhnutná. Kedykoľvek ju otvorím, akoby som sa pozerala na trojhodinový film. Film, ktorému nijako nemôžem určiť žáner. Komediálny triler v dráme... Raz sa ti úsmev nevedome vykreslí a oči zažiaria, no v tej chvíli by si si najradšej poplakal v samote. Spomienky sa rozprúdia, minulosť presahuje prítomnosť, všetko sa mieša, spája...

A znova sa k nej vraciam. Zaprášená, stará zásuvka. Potrebujem len obyčajnú spinku. Tá sa však akoby zámerne skryla do najhlbšej štrbinky a nemožno sa k nej dostať.
Už sa to začína... Pohľad mi padá k vianočnej pohľadnici s nedávnym dátumom. Dobre si to ešte pamätám, veď som ju len pred niekoľkými miesiacmi prekvapene vyberala z poštovej schránky. Stará kamarátka zo susednej dediny... Pamätám si, ako sme vtedy vždy boli spolu, hrávali sme sa neuveriteľné hry, naše hry s našimi pravidlami v čase, keď jedinou našou starosťou bolo zjesť zmrzlinu bez toho, aby sme si zašpinili šaty. A teraz... Teraz nás už životy vedú každú inam. S pocitom nostalgie odkladám pohľadnicu a zrazu sa mi, akoby spontánne, do rúk dostáva starý zošit. Áno, dobre viem, čo sa v ňom nachádza. Prvé čiatočky, krúžky, a potom znenazdajky prvé A a prvé MAMA. Akoby to bolo včera, keď sme nedočkavo sledovali každý pohyb novej pani učiteľky a načúvali každému jej slovu... Tu sa začínajú všetky moje vedomosti, úspechy a úvahy. Čoskoro už uvažujem nad ďalšou vecou, ďalším zošitom. Tento je však celkom iný. Pestrý, vyčiaraný pamätník. Skrýva v sebe tajomstvo prvých lások, zabudnutých priateľstiev, spolunažívania spolužiakov.

Hmm... Spolužiaci? Aj tí sú už v zásuvke. Pomaly si prezerám album s fotografiami bývalých spolužiakov. Anekdoty, dospievanie, priateľstvá, záverečný večierok a koniec. Ohromná rodina sa rozpadla, no v mojej zásuvke zostane navždy spätá putom, ktoré neslabne. Zážitky, blednú, no zmiznúť nemôžu. A potom je tu pero. S voňavým atramentom. Akoby to bolo len nedávno, keď som sa po nociach trápila, ako ním poskladám slová do jedného listu, ktorý mal vyznávať tak veľa. Prvá pravá, romantická láska. Nebolo to ľahké, no každý okamih stál za to. Beriem si notes, v ktorom sú poprepisované všetky jeho SMS-ky, neskoršie rozmazané kropeľami sĺz. A nové životné ponaučenie: Kde je láska, tam sa musí aj trpieť. V zásuvke nachádzam ešte niečo. Lístočky od kamarátok, odkazy k Dňu zamilovaných. Želajú mi všetko dobré, šťastie a lásku. A tu je už tém na premýšľanie nespočetne. Veď koľko chvíľ sme strávili spolu... Spolu sme sa smiali, i plakali, spolu sme absolvovali dobrú časť cesty nepredvídateľným životom.

Nakoniec, denník. Prikrytý prachom. Zoskupuje všetky spomienky do jedného celku. Autobiografia mladosti a nevyhnutná zložka mojej zásuvky. Pomaly ju zatváram, no hneď na to si nemôžem nechať ujsť záhadnú myšlienku: Čo nasledovné vložím do zásuvky?! Do zaprášenej, starej...