Bolo to dávnejšie. Konečne nastal ten čas, keď mi otec priniesol z predajne môj prvý nový počítač. Bol som nadšený. Behal som po izbe ako zmyslov zbavený, od radosti som sa skoro polámal.
Počítač sme po skutočne odbornej montáži môjho otca konečne zapli. Skôr nezapli, musel som čakať ešte dva dni na technika, ktorý ho najprv opravil a potom už aj zapol.

Vtedy sa to stalo. Môj život sa v tej chvíli otočil o stoosemdesiat stupňov. Zrazu som bol kráľom divokých kmeňov, hrdina a najlepší pretekár formuly F1, zarábal som obrovské milióny ako slávny futbalista v najväčších kluboch sveta... Ó, to bolo niečo! Hodiny a hodiny strávené ako bojovník v druhej svetovej vojne. Porazil som Hitlera na svojom tanku a nik proti mne nemal šancu.

Páf, to nebol ďalší výstrel v boji, to som len od otca dostal po hlave, aby som už skončil s hraním a nemíňal som toľko elektriny. Vraj je svetová kríza a ceny pôjdu hore. Moja svetovláda sa skončila a už som bol späť v realite.
Ráno som musel ísť s bremenami na nohách do školy. Bolo ťažké odísť od svojho miláčika, ktorý ma k sebe ťahal ako magnet. Bolo medzi nami silné puto. Keď som prišiel späť domov, počítač už z izby na mňa kričal, aby som rýchlo začal, pretože som večer nedohral svoju misiu.
Počítač som mal hneď vedľa postele, čiže som nič viac nepotreboval. Môj kútik v izbe bol pre mňa ako oáza v púšti. Keby ma z tejto oázy nevyháňali biologické potreby, asi by som sa odtiaľ nikdy nedostal.

Konečne mám sedemnásť, už ma to prešlo. Jedna z kapitol knihy môjho života je uzavretá. Poviem Vám, že závisláctvo na počítači a počítačových hrách je ako diabol, ktorý Vás nepustí zo svojho zajatia. Preto Vám radím, dávajte si pozor!