Príhovor deviatakov

Vážený pan riaditeľ, pani učiteľky, pedagogický zbor a milí žiaci.

Stretli sme sa tu, dnes v našej škole naposledy. Spomíname si na časy, keď sme išli do školy po prvý krát. Trochu sme sa báli, lebo sme presne nevedeli, čo nás čaká. Našli sme si kamarátov a rýchlo sme si zvykli na pani učiteľky a na nové povinnosti, ktoré nás denno-denne čakali. Učili sme sa prvé čiarky, písmená, čísla...

Štyri roky na prvom stupni prešli ako voda. Zrazu sme sa ocitli na druhom stupni. Každý rok nám dal niečo iné, nové, dobré, ale aj zlé. Teraz sme však už deviataci a čakáme, kedy nám na tejto škole zazvoní posledný krát. Čaká nás stredná škola, a niektorých možno aj vysoká. Nemôžeme však zabudnúť na naše pani učiteľky, ktoré nám celý ten čas odovzdávali vedomosti, trávili s nami čas na popoludňajších krúžkoch a hlavne za trpezlivosť ktorú sme často ponapínali a za snahu naučiť nás aj to čo nám dlho neliezlo do hlavy. Mali s nami veľa práce a my sme sa ani nesnažili im ju uľahčiť, mnohokrát to bolo práve naopak ale nie vždy to bolo naschvál. S nami to nemali ľahké ani pani upratovačky a ani pán školník, koľko sme zničili stoličiek, okien, dverí, koľkokrát sme sa neprezuli a nanosili špinu ktorú museli pani upratovačky poumývať. Aj tak sa nám tu celkom dobre učilo a určite nikdy nezabudneme na náš kolektív a až na pár výnimiek sme si z radosťou pomáhali či už mimo školy alebo neraz pri odpovediach, písomkách a previerkach.

Nie vždy nám bolo do smiechu a to hlavne pred a často krát po písomke alebo diktáte ale stále sme sa snažili o zlepšenie prospechu, niekto viac niekto menej iný vôbec a potom sa to ukázalo na vysvedčení. Snažili sme sa byť dobrými žiakmi, no nie vždy sa nám to darilo. Veríme, že na nás budete spomínať vždy len v dobrom, lebo my na Vás určite áno. Skôr, než zavrieme bránu na našej škole a odídeme do života, sa chceme ešte raz za všetko poďakovať našim pani učiteľkám a Vám, milí spolužiaci, popriať veľa úspechov, a aby sa Vám splnili všetky Vaše túžby a predsavzatia.