Vážený pán riaditeľ, vážený pedagogický zbor, milí žiaci

Dovolím si začat vetou známeho antického filozofa Herakleita z Efézu:,,Panta rei - všetko plynie". A tak plynie aj čas, niečo, čo človek ešte nedokázal ovplyvniť. Ubehlo more dobrých aj tých menej dobrých dní. Musím povedať, že až tak veľa, že sa spoločne s mojimi spolužiakmi lúčime so základnou školou, ktorá nám takmer pre deviatimi rokmi otvorila svoje brány, aby sme sa mohli stať súčasťou formovania, ktoré robí z ustráchaných žiakov vyspelých študentov.

Nastal okamih, ktorý nám bude pripomínať naše detstvo.
Dnes v nás ožívajú spomienky na tých krásnych deväť rokov strávených na tejto škole a zároveň na obdobie, ktorým sa prenesieme do mladosti. Bolo by ľahké povedať: ,,Zbohom a ďakujem za vedomosti!"a potom len tak odísť. Naša rozlúčka však bude iná.

Od prvej chvíle, keď naše nôžky prekročili prach tejto školy ako prváčikovia, od prvých čiarok roztrasených písmeniek abecedy, prvých slov či viet ste nám boli vy, milé pani učiteľky, oporou a poskytli ste nám ten najlepší štart do života. Neskôr sme sa trošku oťukali v novom kolektíve. Naučili sme sa množstvo vecí, napríklad ako nenápadne nazrieť susedovi do písomky, ako sa uliať z telesnej výchovy, znášať prehry a potom sa znovu postaviť na nohy, nevzdávať sa a tešiť sa z víťaztiev.

Rok po roku deviataci odovzdávajú svoje žezlo ôsmakom, ktorí ani netušia, čo ich čaká. Teraz budú najstarší, najmúdrejší, vážení a obľúbení, tak je čas, aby sme im konečne prenechali trón - náš čas vypršal! Aj keď sme len deviataci, ktorí ,,zjedli všetkú múdrosť sveta", chceli by sme sa Vám z celého srdca poďakovať. Boli ste to predsa vy, ktorí ste nám dali cennú vec, čo sa nedá za nič kúpiť - vzdelanie. Dnes sa dostávame do daľšej etapy nášho života. A prvá myšlienka v nej patrí Vám.
Máme na jazyku dve slová, ktoré hovoria za všetko: Ďakujem vám.