referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Aleš
Sobota, 13. apríla 2024
Naša úžasná škola
Dátum pridania: 19.06.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: peknymisko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 693
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Je pondelok ráno, niekoľko minút pred ôsmou hodinou a na chodbách gymnázia to bzučí ako v úli. To sa žiaci tak veľmi tešia na vyučovanie. Veď je pondelok a konečne sa začne päť dní ”vytúženej driny”.
Ešteže sa skončil víkend, veď koho by už len bavilo tancovať na diskotéke, kecať s partiou, alebo ležať pred telkou a nezmyselne prepínať programy?! Nuda! Škola, učenie, skúšanie, písomky, to je niečo! Tak nečudo, že sa všetci žiaci tak ”hrnú” do tried, aby zaplnili lavice svojou prítomnosťou a úpenlivo čakajú na príchod tých geniálnych profesorov.

Prvá hodina v 2.A je dejepis. Profesor zaujatý vysvetľovaním nevníma ”nadšený” výraz na tvárach študentov. Aj Vladko sleduje profákov výklad a ”všetko” zapisuje do zošita. Sem - tam sa síce zdá, že mu hlava klesá, ale to určite nie od nudy, veď predsa rozprávanie o bitke pri Slavkove, kde medzi sebou bojovali traja cisári jednoducho musí baviť každého. Vyhral to síce ten malý štupeľ, no keby vtedy vedel, že kde sa traja bijú, tretí víťazí, mohol si ušetriť námahu nie?

No ťažká Vladova hlava, už síce podobratá, stále klesá a viečka sa akosi často začali zatvárať a otvárať. Zatvoril ich! Dočerta, však on sníva uprostred hodiny. Ešte pred chvíľou sedel v triede a pozeral na zlievajúce sa písmenka na tabuli a teraz pilotuje lietadlo. Práve letí ponad Atlantik. To je paráda! Riadi lietadlo, ktoré sa ľahučko kĺže po obláčikoch, pod sebou má len modré vlny, z ktorých sa sem - tam vynorí hravý delfín. Má pocit slobody a cíti sa ako kráľ sveta.
Ako sa tak pozerá do diaľky na zapadajúce slnko za sebou počuje hlas: ”Môžeš mi povedať, prečo bol Napoleon vyhnaný?” Obzrie sa a vidí svoju babičku so zásterou a tanierom plným buchiet v ruke. Prečo sa ho babička pýta práve na Napoleona? Nechápe. Hmm, ale tie buchty vyzerajú naozaj skvelo...
Otvorí oči. Buchty zmizli a namiesto tváre svojej prívetivej babičky vidí tvár páni Alakšovej. ”Jasné, že nemôžte, keď spíte uprostred mojej hodiny! Choďte do riaditeľne a vysvetlite pánu riaditeľovi, prečo spíte na hodine dejepisu.”

Vladko sa nestihol ani brániť, pomaly vstal a odpochodoval na koberček. Cestou si kládol otázku, prečo nemohol zaspať aspoň na hodine matematiky. Rozmýšľal, prečo nemôžu povoliť spanie na vyučovacích hodinách, veď aj tak takmer všetci žiaci na hodinách spia, ale len niektorí majú to šťastie, že im na to prídu. Veď už od malička nám vštepovali, že dostatočný spánok je zdravý a predsa v škôlke bolo niekoľko hodín vyhradených na spánok. V každej škole by mala byť aspoň jedna miestnosť s posteľami, kde by oddychovali unavení študenti po namáhavom víkende, ktorý ”prebdeli” nad knihami. Bol by tam jeden profesor, no ten by za žiadnych okolností nemohol zaspať, ale stopoval by žiakom presnú hodinu vyhradenú na spánok.

Mal by risknúť a navrhnúť to riaditeľovi? Veď možno by si aj on rád ”schrupol”. No rozhodol sa, že riskovať nebude, a navrhne to len v tom prípade, že by ho riaditeľ chcel nechať vylúčiť zo školy. Preboha vylúčenie?! Vtom prípade by urobil snáď čokoľvek!
No našťastie ho riaditeľ nechal len celý týždeň po škole a Vladko odchádzal z ”vlčej klietky” s najšťastnejším úsmevom, že práve on má to šťastie a pobudne v tejto úžasnej budove čo najdlhšie.
Je utorok. Prvá hodina v 2.A je dejepis a Vladko sa teší, že sa dnes naučí ovládať ponorku...
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.