Jedného krásneho dňa vystrieda nádhernú jar horúce leto. Vtedy opadajú drobnučké biele lupienky stromových kvetov, ako veľké snehové vločky a na ich mieste narastú dobré šťavnaté plody.

Pod stromami je krásna zelená trávička, z ktorej vykúkajú farebné lúčne kvety. Kde-tu pristúpia kvietok maličké bosé nôžky detí. Jemný teplý vánok rozfúkava vlásky do ich červených tváričiek, ktoré zafarbili horúce lúče slnka.
Slnko je vysoko na oblohe. Je modrá, sem-tam biely obláčik, len tam, spoza zeleného kopca pomaličky letí velikánsky tmavý mrak. Horúčavu vystrieda dusný vzduch a suchú zem začnú bombardovať veľké studené kvapky dažďa. Obloha stemnie a občas ju ožiaria veľké blesky.

Keď sa búrka utíši, oblohu začne zdobiť krásna pestrofarebná dúha. Malé rastlinky opäť zdvihnú svoje hlavičky, aby ich mohli znovu ožiariť lúče slnka, ktoré sa ešte pred chvíľkou skrývali za mrak. Hrejivé lúče oznámili zvieratkám, že môžu opustiť svoje skrýše. Okolím sa znovu šíri štebot vtáčikov a cvrdlikanie cvrčkov. Objavia sa aj bzučiace čmeliačiky, ktoré preletujú z kvietka na kvietok. Vzduch je nasýtený omamnou vôňou kvetov, lákajúcou krásnych motýlov a usilovné včielky.

Pri lúčke je neveľké jazierko. Okolím sa šíria hlasy veselých ludí, ktorí sa máčajú v studenej priezračnej vode, čistej ako kryštál. Z jazierka tečie plytký potôčik. Na jeho dne sa vyhrievajú drobnučké rybky. Voda je taká čistá, že sa ich šupinky ligocú ako vianočný stromček. Plávajú ponad oblé kamienky. Pomaly tečúci potôčik zdobia krásne vodopády a malé ostrovčeky. V jeho okolí sa týčia vysokánske topole, ktorých páperie poletuje všade vo vzduchu a zachytáva sa v jemných pavučinkách, ktoré rozfúka studený vietor. Poletujú vzduchom a raz sa stratia, tak ako aj krásne horúce leto.