Prasacia chrípka

Termín prasacia chrípka, je dennodenne sklonovaný v televízii, rádiu, printových médiách a internete nevynímajúc. Vždy je tu niekto, kto má exkluzívnejšie informácie o mŕtvych, nakazených alebo o hocičom, čo s vírusom súvisí. Každý deň príde niekto nový s revolučným postupom, ktorý nás všetkých ochráni pred týmto vírusom. Škoda, že naša radosť netrvá príliš dlho, pretože na druhý deň príde niekto iný s ešte revolučnejším postupom, ktorý vyvráti predchádzajúcu teóriu. Takto sa to opakuje už od vypuknutia vírusu.

Aby sme sa náhodou my ostatní, obyčajní ľudia, nenudili, médiami bežia tiež informácie o akomsi spore slovenčinárov, ktorí sa snažia byť "in" a to tým, že sa zapájajú do aktuálneho diania, respektíve, nevedia sa dohodnúť na názve vírusu. Jedni ho volajú Prasacia chrípka, iní Svinská chrípka a ostatní tvrdia, že chúdence prasatá za to nemôžu, preto ho nazvali latinským názvom, ktorý v preklade znamená Nová chrípka. Aspoň konečne vytiahli nosy zo svojich kníh a príručok a dali Slovensku na vedomie, že ešte nevymreli. Celý slovenský národ ďakuje za informácie o tomto víruse, no mám pocit, že tých informácií začína byť až priveľa. Pripadá mi prehnané, ak vo večerných správach, trvajúcich 20 minút je 10 minút venovaných spomínanému vírusu. V správach vystupujú najrôznejší odborníci, jeden múdrejší ako druhý, ktorí omielajú dookola to isté, mení sa azda iba výraz tváre. Ja síce rozprávam o prehnanej snahe informovať, no niektorí ľudia by si informácie nevšimli, ani keby o ne zakopli.

Napríklad taká Paris Hilton. Mladé a pomerne hlúpe dievča (aspoň podľa mňa, no možno máte iný názor), ktoré zdedilo neuveriteľný majetok. Prednedávnom sa jej redaktor jednej zahraničnej televízie opýtal, či sa nebojí Prasacej chrípiky. Ona mu na to bez mihnutia oka odpovedala, že prasatá neje. Ach, sladká nevedomosť. Dokonca sa pri rozhovore hrala s mobilným telefónom, čo je minimálne neslušné. Vrátim sa ale k vírusu. Naši kompetentní tvrdia, že liečiv je dosť, no nemalo by sa nimi plytvať. Práve preto mi napadá otázka, koľko je podľa nich dosť. Dosť pre najbohatších, alebo dosť pre všetkých? Pevne však dúfam, že na naše malé a nenápadné Slovensko tento typ chrípky nedorazí, a to už vôbec nie nejaká bláznivá, zmutovaná verzia. Mám pocit, že by to nemuselo skončiť dobre. Rúšky by sme síce dostali všetci, no či by nám to na niečo bolo je otázne. Prednedávnom som náhodou zazrela palcový titulok jedného slovenského denníka, ktorý hovoril o tom, že rúšky nás neochránia. Tak čomu, alebo komu máme veriť? To pre mňa zostáva naďalej záhadou.

Tak či onak, berme to z tej druhej strany. Patríme k našťastnejším štátom sveta. Nehrozí nám vojna, za zadkom nám nebehá Al Kaida, máme čo jesť a kde spať a zatiaľ nás má aj kto liečit. Čo viac nám chýba?