Liptov môj rodný

Na Zemi obrovskej veľa krajov je, no len po jednom moje srdce taje. Je to Liptov, odkiaľ môj život vykvitol, je to moja kolíska hebká sladká, uložená medzi nádhernou zástavbou ozrutánskych Západných Tatier, po mojej reči rodnej ľubozvučnej tiež Roháčmi zvaných a Tatier Nízkych, no nie pôvodom nižších. Je to krajina kontrastov, spevu pestrofarebných vtáčikov letáčikov, bzukotu blanokrídlych usilovných včeličiek, sykotu vrtkých hadíkov, hrmotu robustných mackov a spanilej reči úchvatne milých ľudí.

Túto krajinu spája i delí, porúča sa jej i jej velí, Váh – rieka riek, na Slovensku najdlhšia, úrodu nosiaca, lesknúca sa za svitu mesiaca. Váh ma napĺňa od najútlejšieho detstva – moje prvé kroky smerovali k Váhu a trpko dúfam, že moja duša sa v ňom utonie. Je to tak. Je to prírody zázrak. Život i smrť. Pilot i krt.
Na Liptove žijú ľudkovia – tieto neuveriteľné stvory, ktorých najväčším darom je láska, a preto im na čele nevyjde žiadna vráska. Je to krásne, až strhujúce ako majú v tejto doline medzi vyššie uvedenými horami otvorené brány a ako tu kvitne ľubovoľný kvet (púpava lekárska, dúška materina, stanica veterina, papraďorast obyčajný...), ktorý im lásku dáva a jeho svetlo v tmavom ráne vždy svieti ako brieždenie.

Áno, a aj lesný med tu vonia ako tráva s spoza stodôl sa rútia domestifikovaných kôz stáda ako prúdy riek, jasný plameň zápaliek. Náruživosť letných rán. To nemôže byť klam.
Keby som sa nenarodila na tomto kuse zeme, najdrahšom ako všetci vieme. Môj život pravdepodobne by stratil zmysel, aj keby som mala k dispozícii pravý Liptovský kyseľ.

Liptov je vlastne akoby 16 gigový iPod, pretože sa do neho zmestí toľko dobra, je akoby aj zicherajska, lebo sa ľuďom otvára, no je aj uzavretý ako jeden spolupracujúci celok, Liptov je akoby aj JRD, pretože včetci sú tu akoby jednotní, roľníci aj futbalové družstvá, je akoby aj bol by aj ako štátne dotácie, neobmedzný a bezodný a prístupný všetkým, je to akoby studnica poznania, je akoby aj veliteľka. Teda sme sa najedli. Stále ako vždycky. Nikdy nehovor nikdy, chleba kupuj len u Bigdy.
Litpov je taký krásny ako Andrej Kmeť a taký malý ako každá veľka smeť.