Beletrizovaný životopis

Čas letí a vzdialenosti sa skracujú. Ani len vešticu s veľkou bradavicou nenapadlo, že učiteľ z Humenného a úradníčka z Košíc spečatia svoje náhodné stretnutie stavom manželským. A kedže dnes už viem dokonca aj to, že deti nenosia bociany, muselo to byť v jednu horúcu letnú noc a možno aj v rytme abby, keď láska opäť bodovala. Isté veci urýchliť nejde a preto som prišiel na svet v deviaty marcový deň

Pekný po mamke a tvrdohlavý po otcovi som s taškou väčšou ako ja vošiel do nevľúdnej miestosti, ale zato s vľúdnou tetou, ktorej neviem prečo všetci hovorili pani učiteľka. Všetko to však bolo také narýchlo a veru aj s obavami. A nebol to Alianz kto mi dával istotu, ale osôbka mne stále najcennejšia, moja mama. A po dvoch dňoch sa mi v 1.C už celkom zapáčilo aj bez nej. To už však Rudko ovládal okrem plakania, trucovania a strojenia scén v obchodoch kvôli nekúpeným hračkám aj štetec. A čo je vzdialenosť medzi HE a Košicami oproti vzdušnej čiare medzi Slovenskom a Japonskom? A aj tam o mne vedeli, ba dokonca sa rozhodli moje umenie oceniť strieborným kovom. Škoda len, že som tam nepocestoval ja, ale len môj výkres.

To sa vtedy nestriedali vyvolení s big brother, ale popoluška s perinbabou a Derickom, ba dokonca veľakrát aj mesiac so slnkom, no a k tomu sem tam aj zapršalo - a možno práve preto som vyrástol a to aj patrične využil vo volejbale. Síce na doske na svahu je vám 190 centimetrov úplne zbytočných , ale neskôr ma toto chytilo ešte oveľa viac ako tá lopta a drží ma to do dnes.

Samozrejme, že to všetko nebolo len o voľnom čase. Dejstvo naberalo na vážnosti a predo mnou nevisel žiaden sopeľ na nejakom prvákovom kabáte zo základky, ale prvý väčší otáznik: kam ďalej? A predstavte si, že to nakoniec nebolo až také vážne. Ja už som študentom gymnázia, ale ktovie kedy moja pani učiteľka zjedla papuču, keďže takéto rozhodnutie podmienila mojim prijatím medzi študujúcu mládež Košických gymnázií. A tak dnes sedím a píšem týchto pár riadkov dúfajúc, že úspešne zmaturujem a okúsim svet alma mater. A kto mi neverí, nemusí nič zjesť. Stačí mi dať jednotku za toto dielko a vzdialenosti sa opäť raz skrátia. Ja budem totiž bližšie k úspechu.