Volám sa Peter. Narodil som sa na začiatku zimy v roku 1991 do zabehnutej rodiny s dvoma malými deťmi. Pomali ale iste som rástol. Odskákal si škôlku, potom aj základnú školu a teraz sedím v 2.C na Gymnáziu a rozmýšľam kto vlastne som?
Vraj som pohladný mladý muž s pár chybami, ktoré snáď nie je vidieť. Mám priemernú postavu. Ani nie guľatú, ale zase ani nie vyšportovanú. Na postave sú tenké ručičky, ktoré sú v kontraste s mojimi nohami. Celé moje telo je ako poskladané so skladačky, v ktorej kocky absolútne nepasujú do seba. Moja hlava je oblého tvaru. Na nej sú vlasy hnedej farby. Pod nimi nos, ktorý je trochu vykrivený do pravej strany. Na ňom sedia okuliare a za nimi s schovávajú zeleno-hnedé oči. Pod týmto všetkým sa usmievajú ústa, ktoré majú tiež kontrast. Jedna pera je väčšia ako druhá.
Kontrasty na mojom tele sú aj v mojom tele. Raz som taký a inokedy onaký. Niekedy srším dobrotou a inokedy som nevrelý a mam chuť všetkých roztrhať. Mám dni, kedy chcem rozprávať so všetkým a naopak mám také kedy by som najradšej bol ticho. Myslím si, že nie som náladový, ale všetky moje opaky súvisia s celým mojim svetom v ktorom žijem, a ktorý dakedy ani sám nechápem. V tomto svete prežívam zo dňa na deň pomocou mojej nádeje a mojich snov, pre ktoré sa zapálim a stanem sa tvrdohlavým ako mulica. Vtedy idem hlava nehlava a zastaviť ma môže iba prehra, ktorou moja nádej nezomiera lebo tá tu bude stále.
Som človek strašne rozmýšľajúci a rozpitvávajúci až do koreňa veci. Keď mi niekto povie, že som ukecaný, tak ma pravdu. Rád sa rozprávam a diskutujem na všelijaké témy. Podľa toho mením aj svoje názory na určité veci a nemením ich len tak zo dňa na deň . Medzi moje zlé vlastnosti patrí až nezdravá žiarlivosť, egocentrizmus a posmešnosť z druhých. A medzi tie dobre asi dobrosrdečnosť a priateľskosť.
Keď som písal tento sloh, tak som si uvedomil, že neviem kto som. Neviem, ako kedy zareagujem. Som strašne nepredvídateľný aj pre seba a nie to ešte pre druhých. Nepoznám sa a otázne je či sa budem.