Vážená smútiaca rodina, Vážené smútiace zhromaždenie!
V stredu sme sa dozvedeli smutnú správu. Zomrel náš spolužiak. Táto nečakaná zvesť sa rýchlo rozšírila po celom okolí. Bolo to neuveriteľné, veď len pred niekoľkými dňami sa spolu s nami tešil na veľké hladené pivo a s radosťou myslel na chutnú večeru, ktorú chcel zjesť pri evente, ktorý ho večer čakal. Bol ako jeho ostatný spolužiaci a predsa iný. Jeho zanietenie v hraní počítačových hier človek obdivoval, no niekedy sa až čudoval, že ho to stále ešte baví. No aj napriek tomu, že väčšinu času trávil expením a farmením vždy si našiel čas na svojich kamošov a spolužiakov, na nás. No smrť vykonala svoje. Udrela ťažkou rukou na tlačítko delete a ukončila život, nedovolila splniť plány, doplnila kroniku našich dní touto smutnou udalosťou.
Človek dokáže vzdorovať vírusom, byť pripravený na najťažšie errory a vyrovnane čakať i chvíle, keď systém padne úplne. Jeho najbližší ostali veľmi smutní. Veď hlavná vetva klanu sa odlomila a ten okyptený zostal sám, pripravený čeliť skúškou bez svojho guildmastera. Dnes, keď tu stojíme nad katafalkom mŕtveho syna, brata, priateľa a spolužiaka, prišli sme sa hlboko pohnutí navždy rozlúčiť s tým, ktorého administrátor odvolal z kruhu najbližších.
Náš zosnulý, nebojácny a priamy človek teraz tu leží pred nami. Pred nami v rakve veľkosti 3XL leží telo človeka, v živote ktorého bolo mnoho hrázdí a prekážok, ktoré s veľkým optimizmom prekonával, aj keď ho to stálo veľa námahy a času. Človek skôr či neskôr musí odísť. Ale diela ktoré vykonal, vytvoril vo svojom živote, postavu ktorú vyexpil, to ostáva navždy, vo výsledkoch práve je človek nesmrteľný.
Lúčime sa s tebou Miroslav, navždy ostaneš v našich srdciach a zoznamoch kontaktov ICQ.