O štastí

Myslim si,že každý človek má právo na štastie.Ja mám šťastie,že som sa narodila v Eúrope na Slovensku,pretože napriklad deti v Afrike trpia hladom,alebo deti v Kosove,Albánsku videli zomierať svojich blízkych príbuzných,ba aj kamarátov...
Človek nemože byť šťastný každý deň rovnako.Môže sa však tešiť z maličkostí,ktoré nie sú samozrejmé ale potešia.
Tešim sa,ked ma mama pochváli,že som usilovná,ked spolu s oteckom vymýšlame pestvá,potešilo ma ,ked mi kamarát z tábora poslal pozdrav k meninám,...To je všetko také malé štastie.Velkým šťastím je,ked je človek zdravý,má rodičov a kamarátov,ktorí ho ľúbia,vedia mu poradiť a nie sú falošní.
Mám šťastie,že mám rodičov,ktorí ma ľúbia a starajú o mňa.Pomáhajú mi,poradia a ja sa snažim nesklamať ich dôveru.som šťastná,ked môžeme isť spolu na prechádzku alebo na vylet,kde nás sprevádza náš verný štvornohý kamaraát Sabar.Som rada,že mi rodičia dovolia mať aj kocúrika Murka, a okrem toho sa starám aj o andulky a rybičky.
Čo je to šťastie? To je,ked sa mi podarí dobre napisať písomku,zažiť pekný deň,to je pocit,že ked ma niečo trápi,mám to komu povedať,že nie som sama so svojimi radosťami i starosťami... Šťastie je to,že ideme spolu celá rodina do pridody,do záhrady alebo niečo nakupovať.Šťastná som,že sme zdravi a môžeme pomáhať babke,lebo nemala to šťastie a je veľmi ťažko chorá,ale musi bojovať.
Bola by som rada,keby všetky deti mali také šťastie,vyrastali v zemi,ktorá nepozná vojnu,hlad,mali rodičov,ktorí sa s láskou o nich postarajú.