Umelecký opis jari

   Vyšlo slnko. Nesmelé lúče tohto žiarivého velikána sa predierajú vzduchom a nástojčivo preberajú celé okolie. Aj potôčik akosi radostnejšie žblnkoce a rozdáva vlahu svojmu okoliu. Unudení mravci majú z ničoho nič veľa práce na oprave svojho úžasného mrakodrapu. Krtko nesmelo vykukuje zo zeme v obave, či ho nezavalí biela mrákava a veverička sa na ňom škodoradostne smeje. Frajerka jedna, keď celý čas má všetko pod kontrolou zo svojej bútľ aviny. Vychudnutý brumo si lenivo preťahuje hnáty a rozmýšľa, ako čo najľahšie prísť ku svojej konfekčnej postave. Schuti zareval. Vyplašil práve oddychujúci a navrátivší sa kŕdeľ lastovičiek. Tie nad ním niekoľkokrát zakrúžili a zaplavili ho štebotavými výčitkami. Ale ani ríša flóry sa nedá zahanbiť a tvrdohlavo vystrkuje svoje pomyselné pazúry. Snežienky, tak tie machrujú už dávnejšie, keď spod snehu drzo vykúkali. Ale majú smolu, lebo už sú okukané a tromfli ich žlté kotúče podbeľa a púpavy. Hádajú sa so slnkom, kto je žltší a žiarivejší. Rozvážna lipa len nechápavo krúti konármi nad ich pošetilosťou. Nastavuje svoje rozkvitnuté voňavé kvety na obdiv okoliu a láka usilovné včely na ich sladký nektár. Ale aj ríša človečenstva sa akosi zobudila. Zvyčajne mrzutý sused mi namiesto štipľavej hubovej polievky za prudko zabuchnuté dvere povie iba dobré ráno a ponúkne ma cukríkom. A naša pani učiteľka pod záplavou slnečných lúčov rozdáva samé dobré známky. No konečne! Nemohla tá jar prísť skôr?