Je to miesto, ktore sa pre mňa nachádza na samom konci sveta. Miesto vyzerajúce ako rozprávka. Nie je tam počuť žiaden mestský ruch, žiadne autá, vlaky, výťahy. Jednoducho nič, len kľud a pokoj. Keď sa tam nadýchnem, moje telo sa roztancuje.

Keď som chvíľu ticho a nevidám ani hlások, zbadám starú medvedicu ako sa šantí so svojimi chlpatímy guľôčkami. Naháňajú sa, kotúľajú. Ne brehu jazera je mama korytnačka, ktorá učí svoje malé potomstvo plávať. Na kameňoch sa vyhrievajú jašteričky. Nachádza sa tam veľa stromov. Všetky sa pýšia svojimi bohatými korunami, vystavujú ich na obdiv okoliu. Všetky sa snažia byť krásne, všetky až na jednu starulinkú vŕbu. Tá krásna proste je. Je to ten najnádhernejší strom zo všetkých. Voda tam nie je znečistená, nie sú v nej žiadne pneumatiky, odpady, nepotrebné veci. Je priezračne čistá. Vidieť v nej tie najfarebnejšie rybky ako hrajú futbal. Najkrajšie v tomto mojom svete je večer, keď si slniečko líha do perín. Všade je ticho, pokoj, kľud. Všetci sa poberú k spánku. Som tam už len ja.

Toto je pre mnňa to najkrajšie miesto na zemi, tu sa stále rad vraciam. Je škoda, že toto miesto nie je skutočné. Existuje len v mojej hlave a myšlienkach. Ocitnúť sa tam môžem, kedy len chcem. Stačí len keď zavriem oči a . . .